Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kopať -e -ú nedok.

1. motykou al. iným nástrojom kypriť zem: k. rýľom, k. vo vinohrade; k. záhradu

2. odstraňovaním zeme vyhlbovať: k. základy, k. jamu

3. získavať, dobývať zo zeme: k. zemiaky, k. rudu

4. prudko pohybovať nohami; takto zasahovať: dieťa k-e nožičkami, kôň k-e; k. do dverí, chlapci sa k-ú

5. úderom nohy uvádzať do pohybu al. usmerňovať: k. loptu; k. rohový kop

6. hovor. expr. s chybami uskutočňovať, kaziť: k. odpoveď, písomku

7. expr. znevažovať, ponižovať: nevážia si ho, iba doňho k-ú

● k. niekomu hrob pripravovať záhubu; expr., trocha hrub. už je tam, kde loj k-ú zomrel; kto druhému → jamu k-e, sám do nej (s)padne; k. do mŕtvoly prenasledovať už porazeného protivníka;

dok. k 4, 5, 7 kopnúť -e -ú -pol

● expr. ani by doň nek-l nestojí oň

// kopnúť sa hovor. expr. zmýliť sa: poriadne sa k-l

kopať -pe -pú kop! -pal -pajúc/-púc -pajúci/-púci -paný -panie nedok.

kopať sa -pú sa (ne)kopte sa! -pali sa -púc sa/-pajúc sa -púci sa/-pajúci sa -panie sa nedok. ▶ prudkými pohybmi nôh sa navzájom zasahovať, často s cieľom ublížiť si: Muži vyskočili z pohodlných kresiel a zúrivo sa na seba vrhli. Kopali sa. [M. Hvorecký]; Najprv si chcú [kone] dohrýzť len papule, krky, potom vyhadzujú zadkami a kopú sa. [L. Ťažký]

kopať¹ -pe -pú kop! -pal -púc/-pajúc -púci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. (čo; čím) ▶ vytvárať priestor v hĺbke odstraňovaním zeme, hĺbiť v zemi: k. hlbokú jamu; k. studňu, podzemnú chodbu; k. čakanom, krompáčom; v dedine kopú vodovod; hrobári kopú hrob; tunel bol kopaný z dvoch strán hory; vojaci kopú lopatkami obranné zákopy; Sám kopal základy. Sám miešal betón, sám muroval. [V. Ferko]
2. (čo) ▶ vyberať zo zeme poľnohospodárske plodiny pomocou vhodného pracovného nástroja: k. na družstve zemiaky; Hnal sa kopať repu, aby mohol prvý odviezť. [J. Jonáš]
3. (čo; čím; ø) ▶ ručne kypriť zem vhodným pracovným nástrojom: k. záhradu; k. motykou; Vo viniciach sa čoskoro začne kopať. [V. Šikula]
4. (čo; kde) ▶ odhaľovať (nálezy a pod.) ukryté v zemi: archeológovia kopali vo viacerých lokalitách; pod hradom sa nikdy nekopalo; Kmotríčku, veď vieš, že sa už dávnejšie chystáme do Hlbokého potoka poklad kopať. [A. Habovštiak]
5. (čo; kde) ▶ získavať ťažbou, dobývať zo zeme: k. rudu, uhlie; baníci kopú hlboko pod zemou
◘ fraz. budeš kopať kanály (bez vzdelania) budeš môcť vykonávať iba nekvalifikovanú a ťažkú prácu; kopať si vlastný hrob nezodpovedným konaním škodiť sám sebe; expr. už je tam, kde loj kopú zomrel ◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej padá/spadne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou

kopať² -pe -pú kop! -pal -púc/-pajúc -púci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. (koho; do koho, do čoho; čím; ø) ▶ robiť prudké pohyby nohou, nohami, často s cieľom zasiahnuť niekoho, niečo: k. nohami; zúrivo k. do dverí; k. do ležiaceho bagančami; dieťa kopalo nôžkami; dieťatko veľa kope výraznejšie sa pohybuje v tele matky; kopajúci kôň; Vtedy ma Lucia kopala pod stolom do nohy. [B. Šikula] upozorňovala bez slov na niečo (nevhodné); Vojakov kopal do zadku, zauškoval, fliaskal po tvári. [L. Ťažký]; pren. hovor. zbraň kope má veľmi silný spätný chod; elektrina kope po zasiahnutí elektrickým prúdom je živá bytosť vystavená triaške
2. (čo (do čoho); ø) ▶ pohybom nohy uvádzať do pohybu (obyč. loptu): k. loptu do súperovej brány; po prestávke kopali domáci jedenástku; vie dobre k. pravou i ľavou nohou; skvele kopané trestné kopy; bol špecialistom na kopanie priamych kopov
3. publ. (za koho, za čo) ▶ hrať futbal v športových súťažiach: k. za dorastencov; kope za prvoligové mužstvo; k. druhú ligu ↗ i fraz.; Ani futbalista nemôže kopať za dva tímy. [VNK 2002]
4. publ. expr. (za koho, za čo) ▶ pôsobiť, konať v prospech niekoho: k. za vládnu koalíciu; k. za mafiu spolupracovať; každý za niekoho kope; Samotný obsah a prínos návrhu [zákona] je akosi menej dôležitý než to, kto za koho kope. [Šp 2001]
5. expr. (do koho, do čoho) ▶ znevažujúco o niekom rozprávať; správať sa k niekomu urážlivo, zosmiešňovať niekoho: netreba k. do exposlanca; Zbytočne kope do politickej strany, ohovára bývalých súpútnikov. [VNK 2002]
◘ fraz. expr. kopať ako zdochýnajúci kôň brániť sa veľmi urputne (so zámerom čo najviac poškodiť protivníka), čo je vyvolané vedomím bezvýchodiskovej situácie; expr. kopať do mŕtvoly prenasledovať, ponižovať už porazeného protivníka; kopať druhú ligu pôsobiť v menej prestížnom al. v podradnom postavení
▷ dok. k 1, 2 ↗ kopnúť, k 5 ↗ kopnúť si

kopnúť¹ -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnutý -pnutie dok. 1. (koho; do koho, do čoho) ▶ zasiahnuť niekoho, niečo prudkým pohybom nohy: k. partnera pod stolom do členka; k. z celej sily do dverí; bál sa, že by ho kôň mohol k.; Jeden z nich ma surovo kopol do rebier, až mi vyrazilo dych. [J. Kot]; Ideš! - otočil sa a kopol psa do zubov. [V. Šikula]; pren. hovor. kopla ho elektrina zasiahol ho elektrický prúd
2. (čo; do čoho) ▶ prudkým pohybom nohy uviesť do pohybu (obyč. loptu): k. do lopty; prudko kopol loptu na bránu; zle kopnutá jedenástka; Súper do čoho kopol, z toho dal gól. [Sme 1998] mal úspešnú streľbu
3. hovor. expr. (čo) ▶ vypiť na jeden dúšok: k. do seba pohárik čerešňovice; Chvíľku váhajú a potom tiež do seba kopnú obsah hrnčekov. [InZ 2000]
◘ fraz. expr. aby/bodaj ťa [pečená] hus kopla výraz zlosti, nespokojnosti, roztrpčenosti voči niekomu; ani by doň nekopol nestojí oň; múza ho kopla dostal inšpiráciu
▷ nedok. k 1, 2 ↗ kopať

kopať¹, -e, -ú, -ajúci nedok.

1. (čo i bezpredm.) ryť, rozhrabávať al. spracovávať zem nejakým nástrojom: k. záhradu, k. rýľom, motykou, čakanom;

2. (čo) odstraňovaním zeme vyhlbovať jamu al. iný priestor: k. hrob, studňu, zákopy, k. základy

● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto druhému chce zle, sám na to doplatí; hovor. žart. Ten už s Adamom loj kope (Švant.) je pochovaný;

3. (čo) dobývať zo zeme: k. zlato, meď, striebro, uhlie;

dok. k 1 pokopať, skopať;

k 2 vykopať

kopať², -e, -ú, -ajúci nedok.

1. (bezpredm. i koho, čo, do koho, do čoho) prudko pohybovať, udierať nohou: kôň kope, k. do nepriateľa, k. do dverí; Mamu (krava) nekopala. (Tim.) Chlapci sa socajú, kopú. (Al.)

2. šport. (čo) úderom nohy uvádzať do pohybu loptu: k. loptu, k. roh, k. jedenástku;

dok. kopnúť, k 1 i skopať, nakopať, vykopať

kopať³, -e, -ú, -ajúci nedok. niž. hovor. (čo) niečo zle robiť, kaziť: k. hru; Kope francúzštinu, no ale jednako sa predsa dohovorili. (Jégé);

dok. skopať

kopnúť, -ne, -nú, -pol dok.

1. (koho, čo, do koho, do čoho i bezpredm.) urobiť prudký pohyb nohou; prudko udrieť nohou: k. suseda, spoluhráča, k. do dverí, k. do lopty

● hovor. expr. ani (by) oň nekopol ani (by) sa oň neozrel, vôbec (by) sa nestaral;

2. šport. (čo) úderom nohy uviesť do pohybu loptu;

nedok. kopať

kopať¹ nedok.
1. csl kypriť, kultivovať pôdu rozličnými nástrojmi
a. vin. vinicu hlboko na jar al. plytko za vegetácie: Kŕč treba viazaď aj štvorme, abi sa dalo kopaď medzi kŕčama (Čajkov LVI); Z velikú kopáckú motiku kopali vinohradi, aj s kramplu kopali (Blatné MOD); Na dva stavce mosela bid rása otvórená pri posnici, ket sa na jar kopav vinohrat (Dvorníky HLO); U jari kopaľi viňice z rohačkami (Trnava p. Lab. MCH)
L. kopaď hlbokú kopačku (Lapáš NIT), kopat posňicu (Skalica), kopat posnicu (Pezinok MOD, Pastuchov HLO) - prvý raz hlboko kopať; kopaď na hruop (Sklabiná MK) - s vyvýšeninou medzi radmi viniča; kopad na zahrátku (Pezinok MOD) - s rovným povrchom; kopaď na hada (Pukanec LVI) - nekvalitne; napodruhé kopat (Bojničky HLO), kopadz druhi ras (Niž. Hrušov MCH), kopad na zeleno (Vinosady MOD), kopad pod zelené (Siladice HLO) - plytko kopať, okopávať za vegetácie; napotreté kopat (Bojničky HLO) - pred dozrievaním hrozna
b. okopávať zem s rozličnými kultúrami, najmä okopaninami: Iďemo na druhon raze kukuric kopaťi (Kociha RS)
2. csl vykopávať zo zeme hľuzovité plodiny: Kopaľi zme švápku (Kráľ. Lehota LM); Išli krompele kopať, bo su uš suchia (Revúca); Čera som kopau̯ krumple, ňeská burgiňu a zajtrá buďen kopaď mrkvu (Brodzany TOP); Tam ból takí cvig na table cvikle, to nescel nigdo kopat (Ružindol TRN); Banduri śe kopia až v jeśeňi (Dl. Lúka BAR); Komperi jag uš schňu, ta śe kopu (Sokoľ KOŠ)
3. csl kopaním dobývať zeminu, štrk, rudu ap.: Ťerás chasnujú len to uhlia, šva kopú (Turčok REV); Na Dolníh lúkáh mali volakerí bane, štrg a piések sa tan kopav (Brestovany TRN); Hľinu na cehlu kopal sebe eśči v źime (Dl. Lúka BAR)
F. už_e tam, de loj kopú (Lukáčovce HLO) - umrel
4. csl vyhlbovať nejaký priestor do zeme: Doz_oňi kopali a ňemohli trafiťi na takuo žrielo, kerom be aj suchoťe voda bola (Čelovce MK); A ke_cte to (jamu) kopali, mosel som velice merkuvat (Ružindol TRN); Tam veľo kopadz do źemi ňetreba (Fintice PRE); kopad járek, krépopu (Lovčice TRN); kopat kanál (Gočaltovo ROŽ); kopať fundamenti (Lipt. Hrádok LM); kopaťi stuňňu (Návojovce TOP); kopat pivnic (Malženice HLO)
L. kopaď jamu (Mošovce MAR) - hrob; kopadz jamki (Smižany SNV) - vyhĺbeniny na sadenice
F. gdo druhému jamu kope, sám do ňej padá (Kláštor p. Zniev. MAR) - kto chystá zlo druhému, sám na to doplatí; kope si hrop (Brestovany TRN) - ženie sa do nešťastia; kopávať nedok. opak. k l: Voľakedi choďievaľi aj na Krupinskie vrche viňice kopávať (Devičie KRU); k 2: Manka chodzívali s tatkom v jesen cviklu kopávat (Ružindol TRN)

kopať² nedok.
1. csl udierať, zasahovať nohou: Dobruo si kúpil, či ňekope? (Paludza LM); Vimena sa jej ňemohle dotknúťi, čo kopala hňeť (Čelovce MK); Kec ca prestali hampasuvat, kopav jeden druhého (Brestovany TRN); Dachtora krava bars kope (Dl. Lúka BAR)
F. kopadz jek koň (Udavské HUM) - divo, zúrivo kopať
2. nov. dávať nohou do pohybu loptu, futbal: Najpŕv sa hrávali z handrenú logdu, ked hu kopali den, bolo po néj (Zvončín TRN); Tolko kopali do lobdi, až ím praskla (Lapáš NIT); Chlopci to už ľem labdu kopaľi (Dl. Lúka BAR)
3. expr. spôsobovať úder mocným tlakom plynov, elektrického prúdu: Kluška kope, ak sa jé dotkneš (Jelšava REV); Ked rukuvav, hovorev som mu, abi si pri flinte merkuvav, lebo kope (Bučany HLO)

kopať ndk
1. čo ručne skyprovať pôdu niečoho nej. nástrojom: winohradj kopati počziname (M. JÁN 1617); kopali hriadki (ŽILINA 1716); (zem) se kopá, hnogi (VP 1764);
2. klčovať: kopaly lazy (NEMŠOVÁ 1633); laz, ktery Mateg Kopczo nebohy s swau manzelkau kopali (OČOVÁ 1639); s tegto strany Beskydu any nekopaly, any nepasly (ŽILINA 1652); radere marris: kopati z motyku korénnu (KS 1763)
3. vykopávať, hĺbiť niečo: iamu kopal wapnu (MOŠOVCE 1563); kopali yarek (ŽILINA 1617); kopagjce kralik tagne podzemne dyery (KoB 1666); fundamenti kopali (ČÁČOV 1720)
F. kdo komu gamu kopa, sam do nieg upada (CA 1675) kto strojí úklady, sám na to dopláca
4. dolovať, dobývať zo zeme: kameni kopa mezne (ŽK 1473); hore kopaly wo 4 kusoch reybaneho zlata (BOCA 1597); ssachta, kde minyum kopagu (KS 1763); zlato a strybro né w gedném myste kopat se múže (PT 1778); damnatus ad mettalla: odsauzeny ku kopani bane (LD 18. st); o Wawrinci cybulu kopag (PR 18. st) vykopávaj
5. udierať nohou niekoho: (ženu) nohama kopal (SKALICA 1617); kopali ho nohami gako psa (WS 18. st)
6. robiť nohou prudké pohyby: kudlatý medwed pazdury kopa (KoA 17. st); Dlholuczky ležjczy nohamy kopal (DRAŽKOVCE 1727); galowyca nekopala (HK 18. st); -núť dk k 5: Tatar diťě od ni nohou kopnul preč (TRENČÍN 1665 E); fatens ju kopla; hibag, lebo ta kopnem (KRUPINA 1739; 1740); -ávať frekv k 1, 2: kopanice kopawaly (NEMŠOVÁ 1633); motiku, z kterú zem kopawal (VP 1764); w panskich winohradoch chlap kopawa 8 dny (PERNEK 1768); k 3: czesty robiwaly a kopawaly (TRENČÍN 1655)
P. tpn Precopa (Priekopa 1286 VSS)

kopnúť p. kopať