Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

kopa -y kôp ž.

1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, hŕba: k. štrku, snehu, sena; pohádzať veci na k-u

2. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba: k. detí, starostí; stáť k-u peňazí veľa

3. stará miera (60 ks): k. vajec

hľadať ihlu v k-e sena; stáť, vyzerať ako k., kôpka nešťastia strápene;

kôpka -y -pok ž.

1. zdrob. k 1

2. expr. pekná k. dosť, veľa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kopa ‑y kôp ž.; kôpka ‑y ‑pok ž.

kopa kopy kôp ž.

kopa kopy kôp ž. 1. ▶ súdržne, ale neusporiadane zhromaždené väčšie množstvo niečoho; väčšie množstvo jedincov blízko pri sebe; syn. hŕba, hromada: k. uhlia, hnoja, odpadkov; škatule úhľadne naskladané na kope; sypať, hádzať piesok na kopu; zmetať lístie na kopu; na stole ležala k. kníh; roztriediť kopu papierov; stáť v kope ľudí; stádo sa držalo v kope pohromade; žili na kope siedmi v malom byte tlačili sa; Mládenček má pod sebou kopu mäkkých vriec. [L. Ťažký]; V jednom rohu boli na kope skrútené koberce. [J. Kot]astron. kopa galaxií sústava veľkého počtu galaxií
2.kužeľovitý útvar uloženého sena: zhrabúvať seno do kôp; ľahnúť si do kopy sena; Nájdi si na nejakej čistine či lúke kopu sena. [V. Šikula]
3. trochu expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho: k. ľudí; mať kopu detí; v aute má kopu miesta; dostať kopu peňazí; v obchodoch človek stratí kopu času; nesmie zabudnúť na kopu drobností; Život je len kopa nečakaných jám. [E. Farkašová]
4. geol. ▶ morfologická vyvýšenina v teréne vypuklého zaobleného tvaru: travertínová k.
5. meteor.hustý (biely až sivý) oblak z vodných kvapiek a kryštálikov ľadu, kumulus: kopy sú ľahko pozorovateľné
6. hist. ▶ stará jednotka označujúca 60 kusov niečoho: k. vajec; k. snopov; ohodnotiť na šesť kôp strieborných grošov [P. Dvořák]
fraz. byť/vyzerať/tváriť sa/stáť ako kopa nešťastia byť utrápený, skľúčený; hľadať ihlu v kope sena nájsť hľadanú vec je veľmi málo pravdepodobné; mať kopu rečí veľa rozprávať a obyč. málo konať; zastaráv. žiť na kope žiť ako druh a družkaparem. malá kopa pýta viac k nejakému počtu, množstvu treba pridať; šťastie si skôr na veľkú kopu sadne v rozličných náhodných situáciách sa častejšie darí bohatému ako chudobnému
kôpka -ky kôpok ž. zdrob.: k. smetí; klásť kôpky tvarohu na cesto; sadiť fazuľu, zemiaky do kôpok; Košele a bielizeň poskladala do úhľadných kôpok na poličkách. [A. Vášová]; Za mestom v poli v kôpke sena som dočkal svitanie. [L. Ťažký]fraz. tváriť sa/vyzerať/sedieť ako kôpka nešťastia byť utrápený, skľúčený; pekná/riadna/slušná kôpka niečoho väčšie množstvo, väčší počet niečoho, dosť veľa: zarobil peknú kôpku peňazíkôpočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: dala si jednu kôpočku zmrzliny; kopisko -ka kopísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: bolo to riadne k. tehál; na chodníkoch sa utvorili kopiská snehu; čaká má k. práce

-pa/47324±81 4.07: substantíva ž. N sg. 22717→22716
+27
−30
Európa/5910 etapa/2331 stopa/1953 mapa/1781 kopa/1643 ropa/1465 župa/1198 lampa/1139 pa/812 repa/558 lipa/360 Tampa/335 priekopa/330 (60/2901)

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

4. p. dielo


množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kopa, -y, kôp ž.

1. niečo nahromadené, navŕšené, hromada, hŕba: k. kamenia, zeme, piesku;

pren. veľké množstvo niečoho: celá k. spisov, k. peňazí, k. otázok, myšlienok; k. ľudí veľa; doniesla kopu čistých tanierov (Tim.);

2. kopcovitý útvar, do akého sa ukladá seno al. ďatelina: k. ďateliny, k. sena;

3. geol. vyvrelinou utvorený kužeľovitý al. zvonovitý útvar na povrchu zeme;

4. staršia miera, 60, niekde i 50 kusov;

5. meteor. kopy druh oblakov, ľud. barance;

kôpka, -y, -pok ž. zdrob.: k. zeme, k. ďateliny, k. fazule; pren. zišla sa ich, je ich, je toho pekná k. hodne

kopa ž. (kupa)
1. csl navŕšená hromada, hŕba niečoho: Volakedi sa dávalo na kopu pérí a každí si drápal pre_cebu (Ružindol TRN); Ked zme už nemali mecha, dávali zme zemáki na kopu (Vaďovce MYJ); To zme na kopi hrabali (Hranovnica POP); Pocohana biľanka śe pozruca na kupi (Dl. Lúka BAR); kopa hnoja (Pukanec LVI, Gajary MAL)
F. našľi jih na kope (Rakovec n. Ond. MCH) - pri intímnom styku
2. csl ustálený útvar
a. kopovitej formy z krmovín na preschnutie v poli al. na dlhšie uskladnenie s kolom uprostred a pod.: Seno zme daľi do kuop, ag bi pršalo, abi ňezmoklo (Košťany n. Tur. MAR); Tri kopi sena ide na ednu fúru (Brusník REV); U pánstva zme si virobili nevínkolko kopí jatelini (Ružindol TRN); Kec ca obrubuvalo, drevo sa meralo na kopi (Siladice HLO); Śeno śe sklada do kopi (Dl. Lúka BAR)
L. podbiť kopu (V. Straciny MK) - vidlami upraviť základ kopy; kopu tlačiť (Dol. Lehota DK) - šliapať seno ukladané okolo kola
F. keď nepršalo na kopi, buďe na snopi (Blatnica MAR) - práce so senom za dobrého počasia, ale žatva daždivá
b. z poviazaného obilia stojato al. ležato vo forme kríža, z konopí a i.: Hlavački sa ukladali do kuop (Detva ZVO); Postavujeme snopki do kuop (Papradno PB); Z vittatého žitnišča sa robili kopi (Trakovice HLO)
F. dobre je pri kope klasi zbierať (Rim. Píla RS), lachko je pri kope kláski zbiérat (Bošáca TRČ) - bohatému sa ľahko gazduje
3. csl expr. veľké množstvo, hromada: Celá kopa nás tam bolo (Košťany n. Tur. MAR); Celú kopu ukradli s tíh grúloch (Betliar ROŽ); Na jarmoke bolo kopa hidini a šetkého (Návojovce TOP); Bola kopa tích šajnovcóf, čo nán dali po místah za chleba (Ružindol TRN); Vet ti dvóri, stavanié, humná - to šetko jennéj kope (Dol. Súča TRČ); Kupa kraf śe tam pasla (Dl. Lúka BAR)
L. držať sa f kope (Trnie ZVO) - nerozpadať sa
F. toľká kopa a ešče sa s panenkámi baví (Papradno PB) - veľké dievča; ňevesta je ešče f kope (Bošáca TRČ) - ešte neporodila
4. vsl skupinová práca za podiel v naturáliách ako mzdu (napr. žatva za každú desiatu kopu, kríž obilia ap.): Ja už o_trinasteho roku robila f kope, narobela śe dosc, i do kopi śe nachodzila dosc (Fintice PRE); Kec še kopa robela aš po dvanasti kriš, daras še ňeoplacelo aňi robic
L. chodzidz do pana na kopu (Kokšov-Bakša KOŠ) - na panské polia
5. stará miera rátajúca obyč. 6O kusov niečoho: Šezďesa̋t snopou do kopi šlo (Párnica DK); Sa prádávau̯o na dvanás kop a do každej išu̯o šedesát nitek (Kunov SEN); Prišol jeden sedliag a doviezol nam ďesať kop šindeľu (Riečnica KNM)
L. cista kopa (Brestovec MYJ) - 60 rífov plátna


kupa p. kopa

kopa ž
1. hromada, hŕba: sena do kuop zwažati (LIKAVA 1626 U2) kopu chotarni chodili opacovat (PUKANEC 1724) hŕbu kamenia na hranici chotára; kopi hnogowe rosmetat (s. l. 1753); požatý hrach kládáwa se na wysoké hromady neb kopy (HRK 1773); chrastya narubaneho dwe lahodne kopi (NOROVCE 1774); zbožga z kuop kradol (LIPTOV 18. st)
2. miera nevymláteného obilia (50-52 snopov): dal gsem žita kuop 5, pssenicze kuop 5, gacžmena kuop 5 (SLIAČE 1592); zbožje w križoch aneb w kopach spocžitane (TRENČÍN 1716)
3. pl druh mrakov, barančeky: už sú kopy na doline, už je deň (AD 18. st)
4. počtová jednotka, 60 kusov: kopu wagecz (BUDATÍN 1478 SČL); kopu pstruchow (KREMNICA 1569 KL); kopa ma 60 kusu (TPo 1729); yablk pul kopy aneb trycat (KLe 1740);
x. pren expr buh mi celu kopu djtek dal (SP 1696) veľa
5. peňažná jednotka obsahujúca 60 grošov: (strieborný riad) zastawili w pieti a w sedmidessati kopach grossy (Č. KAMEŇ 1507 SČL); powinen bude nam zeme k rukam wipustitj, a to pod kopu (TRENČÍN 1666) pod pokutou 60 grošov; -ný1, -ový príd k 4: (o práci) odmeňovaný odpočtu 60 kusov, od kopy: kopneg roboty sklenic na wino, na pivo, ratagice do každej kopy no 60 (LIKAVA 1629 U2); k 5: dal mu žita 2 lukna, stul kopowy a podbrussek lissti (P. ĽUPČA 1611); kucharowi honorarium platna kopoweho riffi 4 per d 40 (ŽILINA 1724) kt. stojí kopu grošov; subst kopné [-é, -ô] s poddanská dávka z úrody vymeriavaná podľa počtu zberaných kôp: terragium ide kopne dictum (TURIEC 1580); sedem kop, ktere (pánovi) podle obycžege aneb zwyku kopneho meli dati (TRENČÍN 1581); wyznala, ze to kopnuo Sebastian bral (s. l. 1581 E); od těch (polí) se kopné dawa faraři (VARÍN 1611 E); zem, kteru roki z kopneho obsiewal (NOVÁKY 1693); kôpka dem expr k 1: gednu kuopku sena (KOŠŤANY 1660); k 4: kupily se dwe kuopky pstruhov (ŽILINA 1599)


kopný1 p. kopa


kopový p. kopa

Kopa Kopa Kůpa Kůpa
kopa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kopa
G (bez) kopy
D (ku) kope
A (vidím) kopu
L (o) kope
I (s) kopou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) kopy
G (bez) kôp
D (ku) kopám
A (vidím) kopy
L (o) kopách
I (s) kopami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOPA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
MODRA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
U HLUŠKA (obec ČADCA), okr. ČADCA – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a kope iných chlapov et un tas d'hommes
kaderníkovi a kope iných coiffeur et un tas d'

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu