konvenčný príd.
1. ku konvencia 1: k-é značky dohodnuté, dohovorené; práv. k-á pokuta dohodnutá účastníkmi zmluvy v prípade jej neplnenia al. chybného splnenia, zmluvná; hist. k-á mena dohovorená konvenciou medzi dvoma al. viacerými krajinami; odb. k-á hodnota veličiny; – k-é slová formálne, ustálené obraty; k. úsmev navyknutý; lit. k-á tvorba netvorivé opakovanie overených ideí a štylistických postupov
2. medzinár. práv., polit. k-é zbrane všetky dosiaľ používané zbrane okrem jadrových
3. fyz. k-á pevnosť pevnosť materiálu vyjadrená napätím medzi pevnosťou v ťahu;
konvenčne prísl.;
konvenčnosť -ti ž.