konvenčne 2. st. -nejšie prísl. ▶ v súlade s konvenciami, ustáleným, tradičným spôsobom; tak, ako sa tradične prijíma, postupuje: obliekať sa k.; film pôsobí oveľa konvenčnejšie ako kniha; Nasilu sa tvária konvenčne a navzájom sa nudia. [J. Lenčo]; Najväčšie pravdy znejú veľmi konvenčne. [J. Gregorec]
konvenčný príd.
1. ku konvencia 1: k-é značky dohodnuté, dohovorené; práv. k-á pokuta dohodnutá účastníkmi zmluvy v prípade jej neplnenia al. chybného splnenia, zmluvná; hist. k-á mena dohovorená konvenciou medzi dvoma al. viacerými krajinami; odb. k-á hodnota veličiny; – k-é slová formálne, ustálené obraty; k. úsmev navyknutý; lit. k-á tvorba netvorivé opakovanie overených ideí a štylistických postupov
2. medzinár. práv., polit. k-é zbrane všetky dosiaľ používané zbrane okrem jadrových
3. fyz. k-á pevnosť pevnosť materiálu vyjadrená napätím medzi pevnosťou v ťahu;
konvenčne prísl.;
konvenčnosť -ti ž.
konvenčne 1. porov. tradičný, formálny, vžitý 2. p. zvyčajne
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
konvenčný príd. zodpovedajúci ustáleným zvyklostiam, bežný, obyčajný: k. rozhovor;
konvenčnosť, -ti ž.