konvenčný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ založený na konvenciách, ustálených, všeobecne prijímaných, zaužívaných spôsoboch a vzoroch správania, myslenia, umeleckého stvárnenia, zvyklostiach; príznačný pre konvencie: k. postup dohovorený, dohodnutý; konvenčné myslenie; k. prístup k životu; dodržiavať konvenčné pravidlá vyjadrovania; dávať prednosť konvenčnejšiemu umeniu; konvenčné predstavy o kráse už neplatia; zahrať hrdinku tým najkonvenčnejším spôsobom; V zmysle konvenčnej historiografie sme boli predmetom dejín, nie ich podmetom. [V. Mináč] □ ekon. konvenčné palivá tradičné tuhé, kvapalné a plynné palivá (uhlie, biomasa, ropa, plyn); voj. konvenčné zbrane všetky bežné, klasické zbrane (pušky, samopaly, kanóny, tanky, lietadlá), op. nekonvenčné zbrane; hist. konvenčná mena menový systém habsburskej monarchie