kontinuita -y ž. ‹l› kniž. a odb. nepretržité trvanie, vzájomné nadväzovanie, súvislosť, spojitosť (op. diskontinuita); jeden zo základných pojmov historiografie, pretrvávajúca štrukturálna súvislosť: k. zápisov; zachovať k-u; práv. právna k. neprerušená platnosť právnych predpisov bez ohľadu na zmeny vonkajších okolností; adm. k. účtovnej evidencie; biol. k. bunkových zložiek;
kontinuitný príd. (op. diskontinuitný): miner., geol. k-á variabilita plynulá;
kontinuitne prísl.;
kontinuitnosť -ti ž.