kontakt -u m.
1. styk, súčinnosť: úzky k., nadviazať, stratiť k. s niekým
2. elektrotech. dotyk dvoch vodičov, ktorými prechádza elektr. prúd; mechanizmus umožňujúci prechod elektr. prúdu: prerušený k.;
kontaktový príd.: k-á relácia založená na kontakte s verejnosťou; k-á funkcia jazyka spĺňajúca kontakt medzi ľuďmi;
kontaktný príd.: k-á infekcia; k-é šošovky priliehajúce na oko
kontakt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. (i s kým) ▶ tesný vzťah dvoch al. viacerých ľudí, vzájomné stýkanie sa, stretanie sa; uskutočňovanie vzájomného vzťahu; syn. styk, spojenie: osobný, telefonický, písomný k.; každodenný k. s ľuďmi; k. s obecenstvom, so zákazníkmi; medzinárodné kontakty; očný k. priamy pohľad do očí druhej osoby; nadviazať, prerušiť, obnoviť s niekým k.; zostať v kontakte s priateľmi; udržiavať vedecké, obchodné kontakty; stratiť pravidelný k. s rodičmi; mať živý k. s niekým; bratia boli v neustálom kontakte; Kontakt medzi šéfkou a mnou zlyhal. [A. Bednár] □ kancelária prvého kontaktu v ktorej poskytujú prvé, základné informácie (napr. na mestskom úrade); lekár prvého kontaktu lekár, ktorý ako prvý prichádza do styku s pacientom (napr. praktický lekár, pediater, zubár) 2. (i s čím, s kým) ▶ bezprostredné spojenie priamym dotykom al. malou priestorovou vzdialenosťou s niečím al. s niekým; priblíženie sa k niečomu, k niekomu: fyzický, telesný k. hráčov; k. so zdrojom infekcie, s infikovanou osobou; dostať sa do kontaktu s chemikáliami; denne prichádzať do kontaktu s ľudským nešťastím; žiť v úzkom kontakte s prírodou 3. obyč. pl. kontakty ▶ užší spoločenský al. osobný vzťah s niekým, konexia, známosť: hľadať, získať kontakty; mať kontakty na úrade, v cudzine; využiť nové kontakty 4. eltech. ▶ spojenie al. dotyk dvoch elektrických vodičov, ktorými môže prechádzať elektrický prúd; elektrotechnická súčiastka umožňujúca prechod elektrického prúdu: odizolovaný k.; medené kontakty spínača; spojiť kontakty; toto relé má jeden pevný a jeden pohyblivý k. 5. geol. ▶ miesto dotyku dvoch rôznych hornín al. geologických útvarov v zemskej kôre, styk 6. astron. ▶ okamih začiatku al. konca zatmenia Slnka a Mesiaca: vonkajší, vnútorný k.; viditeľné okamihy kontaktov; uhol kontaktu
kontakt -u m. ‹l› spojenie, styk, dotyk: úzky k.; mať, stratiť k.; eltech. dotyk dvoch vodičov, ktorými prechádza elektrický prúd; vodivá súčiastka, ktorá v styku s inou vodivou súčiastkou umožňuje prechod prúdu z jedného obvodu do druhého; geol. miesto dotyku dvoch rozličných hornín či geologických útvarov v zemskej kôre; astron. okamih začiatku al. konca zatmenia Slnka a Mesiaca; fot. bleskový k.; sociol. vzájomný styk jedincov tej istej skupiny al. rozdielnych skupín;
kontaktný príd.: eltech. k-á pružina; k. potenciál vznikajúci dotykom dvoch rozličných vodičov, stykový; k-á korózia; poľn. k-é prípravky jedy ničiace hmyz, len čo s nimi príde do styku, dotykové; geol. k-á metamorfóza ktorá vzniká priamym stykom žeravej hmoty s okolitou staršou horninou, dotyková; fyz. k. teplomer; potrav. k. zmrazovač na rýchle ochladenie potravín; opt. k-é šošovky vkladané na rohovku ako náhrada okuliarov; lek. k-á infekcia prenášaná dotykom poranenej kože al. sliznice; biol. k-á inhibícia zastavenie delenia živočíšnych buniek v kultúre vzájomným dotykom; vodohosp. k-á náplň filtračná zrnitá hmota slúžiaca na odstraňovanie rozpustených látok z pretekajúcej vody; archeol. k. nález objekt s nálezmi rozličného pôvodu; k-á adresa, k. telefón určené na sprostredkovanie kontaktu medzi osobami, inštitúciami a pod.;
kontaktový príd.: k-á plocha; lingv. k-á funkcia jazyka zameraná na kontakt medzi komunikujúcimi osobami;
kontaktne prísl.
kontakt p. styk 1
styk 1. vzájomné stýkanie sa, stretanie sa: dôverný styk, nadviazať styky s niekým • kontakt: medzinárodné kontakty; stratiť kontakt s niekým • spojenie: byť s niekým v stálom spojení • expr. spolok (tajný, nečestný styk): mať s niekým spolky • súlož (pohlavný styk)
2. miesto, kde sa niečo stýka • spojenie: tech. zvarový styk, zvarové spojenie • dotyk: dotyk plôch
kontakt, -u m.
1. styk, spojenie, súčinnosť: k. so skutočnosťou, so svetom, k. s praxou, mať k. s niečím, byť bez k-u, byť v priamom, najužšom k-e s niekým, s niečím;
2. el. tech. súčiastka na zapájanie elektrického prúdu z vedenia do prístrojov: vsuvný, elektrický k.;
kontaktný príd.: tech. k-á hlavica, k-é ložisko;
kontaktový príd.: tech. k-é perá na ktoré sa prispájkujú prívody jednotlivých súčiastok
(jeden) kontakt; (bez) kontaktu; (ku) kontaktu; (vidím) kontakt; (ó) kontakt!; (o) kontakte; (s) kontaktom;
(tri) kontakty; (bez) kontaktov; (ku) kontaktom; (vidím) kontakty; (ó) kontakty!; (o) kontaktoch; (s) kontaktmi;