konkurent -a m. kto niekomu konkuruje: obchodný k.; k. na pracovisku, mať v niekom k-a;
konkurentka -y -tiek ž.
konkurent -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. i ekon. ▶ kto vyrába al. predáva rovnaký tovar al. kto poskytuje rovnakú službu ako iný výrobca al. predajca a tým mu konkuruje, súťaží s ním; niečo, čo predstavuje konkurenciu, hospodárske súperenie medzi výrobcami a pod.: potenciálny k.; na trh vstúpil silný k.; predbehnúť všetkých konkurentov; ohroziť firmu svojho najväčšieho konkurenta; zbaviť sa konkurenta; hypotéky nie sú pre stavebné sporenie konkurentom 2. ▶ kto sa súčasne s niekým iným usiluje získať lepšie miesto, postavenie v istej činnosti, kto s niekým súperí, súper, rival: konkurenti na pracovisku; nepodceňovať svojich konkurentov; nemá v strane vážnejšieho konkurenta; do boja o post brankárskej jednotky pribudol silný k.; Rozhodol sa, že svojho konkurenta vyvedie na posmech. [V. Šikula]; Prehra s najväčším konkurentom v súťaži pokazila majstrom náladu. [Sme 1999] ▷ konkurentka -ky -tiek ž.: stala sa televízia konkurentkou rozhlasu?; z bývalých priateliek sa stali konkurentky
konkurent -a m. (konkurentka -y ž.) ‹l›
1. kto vyrába al. obchoduje s tým istým tovarom ako iné osoby a tým s nimi súťaží
2. kto sa na určitom úseku pôsobnosti súčasne s niekým o niečo usiluje a chce ho predstihnúť, súper, sok, protivník: k-i v športe
konkurent kto niekomu konkuruje • hovor. konkurencia: mať v niekom konkurenta, konkurenciu
konkurent, -a m.
1. (za kapitalizmu) súkromný vlastník výrobných prostriedkov, usilujúci sa v boji za výhodnejšie podmienky výroby a odbytu tovarov vytlačiť protivníka: obchodný k., zbaviť sa k-a;
2. kto sa usiluje o to isté ako druhý, súper: mať (v niekom) k-a, byť bez k-a;
konkurentka, -y, -tiek ž.;
konkurentský príd.
(jeden) konkurent; (bez) konkurenta; (ku) konkurentovi; (vidím) konkurenta; (ó) konkurent!; (o) konkurentovi; (s) konkurentom;
(štyria) konkurenti; (bez) konkurentov; (ku) konkurentom; (vidím) konkurentov; (ó) konkurenti!; (o) konkurentoch; (s) konkurentmi;