koniec konca pl. N konce m. 1. ▶ posledná, krajná časť, zakončenie niečoho; miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; op. začiatok: k. palice, lana; k. vlaku; dolný, horný k. dediny; slová na konci vety; obhrýzať k. ceruzky; stáť na konci nástupišťa; dotknúť sa konca nosa, jazyka 2. ▶ posledný, časovo vymedzený úsek niečoho, ukončenie, záver; op. začiatok: k. zápasu; k. mesiaca, roka; k. leteckého poplachu; deň sa chýli ku koncu; pamätať si niečo do konca života; dotiahnuť prácu do konca 3. ▶ úplné zastavenie všetkých prejavov života (najmä u človeka), smrť, úmrtie, zánik: svoj k. našiel pod kolesami auta; vydýchol a nastal k.; už je s ním k. čoskoro zomrie, niet mu pomoci; Myslieva často na smrť, na svoj koniec. [P. Jaroš]; Drevenici starého otca však raz navždy osud vymeral neúprosný koniec. [A. Habovštiak]; Stihol ju strašný koniec. [M. Urban] □ bibl. koniec sveta skončenie vesmíru i všetkého fyzického života, spojené s posledným súdom 4. ▶ zavŕšenie, výsledok poslednej fázy niečoho, záver; skončenie nejakého javu, stavu al. pocitu: dobrý k.; román so šťastným, s tragickým koncom; k. bolesti, smútku; medzi nami je k. skončilo sa naše priateľstvo, náš vzťah a pod.; už je k. všetkému ↗ i fraz.; jej príchod znamenal k. neistoty a útrap 5. obyč. v spojení a koniec blíži sa významu citoslovca ▶ vyjadruje rázne rozhodnutie pri odmietaní niečoho, potvrdzuje platnosť výroku; syn. a hotovo, a basta: nedám a k.; povedala som a k. ◘ fraz. byť/postaviť/držať sa/udržať sa hore koncom stáť na nohách; byť na konci so silami/s nervami nevládať konať ďalej; byť v koncoch byť bezradný, nevedieť, čo robiť ďalej; ešte nie je všetkému koniec al. ešte nie je všetkým dňom koniec ešte bude príležitosť niečo urobiť, dokončiť; chytiť/vziať niečo za správny koniec zvoliť vhodný postup; ísť na vec z opačného konca robiť niečo úplne inak; každý ťahá za svoj koniec každý uprednostňuje svoje záujmy, koná vo svoj prospech; [bývať, žiť] na konci sveta nachádzať sa veľmi ďaleko od civilizovaných centier; nemá to konca-kraja al. to neberie konca a) je to pridlhé b) trvá to pridlho; nevie, z ktorého konca začať nevie, ako má k určitej záležitosti pristúpiť, ako má začať (konať, rozprávať a pod.); ťahať za kratší koniec byť v nevýhode; to by bol môj koniec to by som nezniesol, nezvládol, neprežil a pod.; to nie je koniec sveta to, čo sa stalo, nie je také hrozné, ako sa to spočiatku javilo, nemá to definitívnu platnosť; urobiť koniec niečomu skončiť, skoncovať s niečím; urobiť s niečím krátky/rýchly/rázny koniec urýchlene niečo skončiť; už je koniec všetkému všetko je stratené; vo dva konce [zohnutý, skrčený] veľmi dopredu nahnutý, skrčený (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.) ◘ parem. koniec dielo chváli až na konci sa ukáže úspešnosť al. neúspešnosť v nejakej činnosti; koniec dobrý, všetko dobré; na konci bič plieska rozhodujúci je záver, výsledok; [každá] palica má dva konce následky nášho konania môžu byť iné, ako predpokladáme; žart. všetko má svoj koniec, len klobása má dva; všetko má svoj koniec všetko sa raz musí skončiť, aj keď nám je to ľúto; zlý začiatok, dobrý koniec ▷ konček -ka pl. N -ky m. zdrob.: k. jazyka; rozštiepené končeky vlasov; odkrojiť k. chleba; vykrútil si končeky fúzov; pokožku jemne masírujte končekmi prstov; Čiahol rukou, že zdvihne konček klbka a znova ho namotá. [Ľ. Feldek]; Strčil konček rožka do úst, zobral do ruky pohár. [V. F. Šikula]; Končekom topánky nenápadne napísal na podlahu. [J. Uličiansky]; ↗ i koncom
koniec-koncov, pís. i koniec koncov čast. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu; syn. napokon, nakoniec, konečne: udalosť, ktorá sa koniec koncov mohla skončiť tragicky; to koniec-koncov pozná každý z nás; zavinili ste si to koniec-koncov sami; mne je to koniec koncov úplne jedno; Oni sa to časom naučia a koniec koncov, nikto učený z neba nespadol. [Sme 2005]