koniec, konca m.
1. kde sa niečo končí, kraj: k. cesty, horný, dolný, nižný, vyšný k. dediny, k. piesne, k. knihy, k. vety, na konci
● palica má dva konce (prísl.) konečný výsledok počínania nebýva vždy istý; ísť, dostať sa až na k. sveta veľmi ďaleko; hovor. postaviť niečo hore k-om, stáť hore k-om a) zvisle, b) naopak; fam. stojíme hore k-om žijeme ako-tak, chodíme; chytiť niečo za dobrý, za správny, za zlý k., z iného k-a (pristupovať k niečomu ap.) z výhodnej, správnej, nevýhodnej al. nesprávnej, z inej stránky; hovor. ťahať za kratší k. mať zo spoločného podnikania len nevýhody; hovor. každý ťahá za svoj k. robí si podľa svojej vôle, vo svoj prospech; ľud.: zložiť niečo vo dva k-e napoly; je zohnutý, skrčený vo dva k-e (Kuk.) je veľmi zhrbený;
2. posledný časový úsek niečoho: k. roka, k. vojny, na k-i júla, ku k-u XIX. stor., chýliť sa ku k-u
● od začiatku do k-a cez celý čas; hovor. pôjdem, nedám a koniec! výraz rázneho rozhodnutia (pri zápore odmietnutia); hovor. je v koncoch (napr. s vedomosťami) nevie, ako ďalej, nevie viac; koniec koncov napokon, konečne; rečiam nebolo konca-kraja pridlho trvali; nemať konca-kraja a) dlho trvať; b) o niečom veľmi veľkom, rozsiahlom;
3. výsledok, ukončenie: mať dobrý, zlý k.; Koniec bol vždy ten, že Nandi sa rozreval. (Vans.)
● ešte nie je všetkému k. ešte sa všetko neskončilo; urobiť s niečím, niečomu (krátky) k. (rýchlo) skončiť; urobiť k. svojmu životu spáchal samovraždu; to vezme zlý koniec (Tim.) zle sa to skončí; Ktovie, aký to ešte vezme koniec? (Jégé) ako sa to skončí, s akým výsledkom;
4. smrť: nastal k.; Rozpráva o jej živote, múdrosti a konci. (Taj.)
● Ten nezíde dobrým koncom zo sveta (Kuk.) neumrie prirodzenou smrťou;
koncový príd. k 1 stojaci na konci niečoho: k. bod úsečky, k-á slabika, hláska;
konček, -a m. zdrob. expr. k 1: k. nosa, k-y prstov, pridať soli na k. noža