Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst un

koniec -nca m.

1. posledná, krajná časť niečoho; takéto miesto; zakončenie, kraj, op. začiatok: k. dediny, k. citátu; spojiť k-e drôtu, pri k-i zúžený; k-e plachty rohy

2. posledná fáza niečoho, op. začiatok: k. roka, na k-i leta, k. prestávky, blížiť sa ku k-u; mať dobrý k. výsledok

3. smrť, zánik: chorý dodýchal, nastal k.

palicadva k-e; hore k-om zvislo, kolmo; chytiť, držať niečo za → správny k.; ísť na vec z → opačného k-a; nevie, z ktorého k-a začať ako, odkiaľ; ťahať za kratší k. byť v nevýhode; zohnutý, skrčený vo dva k-e veľmi zhrbený; na k-i bič plieska koniec je rozhodujúci; od začiatku do k-a stále; to nemá k-a-kraja, to neberie k-a je to pridlhé, trvá to pridlho; už je k. (všetkému) všetko je stratené; byť v k-och bezradný; to by bol môj k. to by som nezniesol;

koncom predl. s G vyj. čas pri konci, na konci časového úseku: k. roka;

koncový príd.: k. bod; k-é svetlá (auta), k. hráč; k-á plachta;

konček -a m. zdrob. k 1: k. jazyka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
koniec koncov, koniec koncom čast.
koniec ‑nca m.; koncový; konček ‑a m.

koniec konca pl. N konce m. 1. ▶ posledná, krajná časť, zakončenie niečoho; miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; op. začiatok: k. palice, lana; k. vlaku; dolný, horný k. dediny; slová na konci vety; obhrýzať k. ceruzky; stáť na konci nástupišťa; dotknúť sa konca nosa, jazyka
2. ▶ posledný, časovo vymedzený úsek niečoho, ukončenie, záver; op. začiatok: k. zápasu; k. mesiaca, roka; k. leteckého poplachu; deň sa chýli ku koncu; pamätať si niečo do konca života; dotiahnuť prácu do konca
3. ▶ úplné zastavenie všetkých prejavov života (najmä u človeka), smrť, úmrtie, zánik: svoj k. našiel pod kolesami auta; vydýchol a nastal k.; už je s ním k. čoskoro zomrie, niet mu pomoci; Myslieva často na smrť, na svoj koniec. [P. Jaroš]; Drevenici starého otca však raz navždy osud vymeral neúprosný koniec. [A. Habovštiak]; Stihol ju strašný koniec. [M. Urban]bibl. koniec sveta skončenie vesmíru i všetkého fyzického života, spojené s posledným súdom
4. ▶ zavŕšenie, výsledok poslednej fázy niečoho, záver; skončenie nejakého javu, stavu al. pocitu: dobrý k.; román so šťastným, s tragickým koncom; k. bolesti, smútku; medzi nami je k. skončilo sa naše priateľstvo, náš vzťah a pod.; už je k. všetkémui fraz.; jej príchod znamenal k. neistoty a útrap
5. obyč. v spojení a koniec blíži sa významu citoslovca ▶ vyjadruje rázne rozhodnutie pri odmietaní niečoho, potvrdzuje platnosť výroku; syn. a hotovo, a basta: nedám a k.; povedala som a k.
fraz. byť/postaviť/držať sa/udržať sa hore koncom stáť na nohách; byť na konci so silami/s nervami nevládať konať ďalej; byť v koncoch byť bezradný, nevedieť, čo robiť ďalej; ešte nie je všetkému koniec al. ešte nie je všetkým dňom koniec ešte bude príležitosť niečo urobiť, dokončiť; chytiť/vziať niečo za správny koniec zvoliť vhodný postup; ísť na vec z opačného konca robiť niečo úplne inak; každý ťahá za svoj koniec každý uprednostňuje svoje záujmy, koná vo svoj prospech; [bývať, žiť] na konci sveta nachádzať sa veľmi ďaleko od civilizovaných centier; nemá to konca-kraja al. to neberie konca a) je to pridlhé b) trvá to pridlho; nevie, z ktorého konca začať nevie, ako má k určitej záležitosti pristúpiť, ako má začať (konať, rozprávať a pod.); ťahať za kratší koniec byť v nevýhode; to by bol môj koniec to by som nezniesol, nezvládol, neprežil a pod.; to nie je koniec sveta to, čo sa stalo, nie je také hrozné, ako sa to spočiatku javilo, nemá to definitívnu platnosť; urobiť koniec niečomu skončiť, skoncovať s niečím; urobiť s niečím krátky/rýchly/rázny koniec urýchlene niečo skončiť; už je koniec všetkému všetko je stratené; vo dva konce [zohnutý, skrčený] veľmi dopredu nahnutý, skrčený (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.) ◘ parem. koniec dielo chváli až na konci sa ukáže úspešnosť al. neúspešnosť v nejakej činnosti; koniec dobrý, všetko dobré; na konci bič plieska rozhodujúci je záver, výsledok; [každá] palicadva konce následky nášho konania môžu byť iné, ako predpokladáme; žart. všetko má svoj koniec, len klobásadva; všetko má svoj koniec všetko sa raz musí skončiť, aj keď nám je to ľúto; zlý začiatok, dobrý koniec
konček -ka pl. N -ky m. zdrob.: k. jazyka; rozštiepené končeky vlasov; odkrojiť k. chleba; vykrútil si končeky fúzov; pokožku jemne masírujte končekmi prstov; Čiahol rukou, že zdvihne konček klbka a znova ho namotá. [Ľ. Feldek]; Strčil konček rožka do úst, zobral do ruky pohár. [V. F. Šikula]; Končekom topánky nenápadne napísal na podlahu. [J. Uličiansky]; ↗ i koncom


koniec-koncov, pís. i koniec koncov čast. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu; syn. napokon, nakoniec, konečne: udalosť, ktorá sa koniec koncov mohla skončiť tragicky; to koniec-koncov pozná každý z nás; zavinili ste si to koniec-koncov sami; mne je to koniec koncov úplne jedno; Oni sa to časom naučia a koniec koncov, nikto učený z neba nespadol. [Sme 2005]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosťkoniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosťbastabasta fidlišluszastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum


končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniecprestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sazavršovať sadokončievať sadokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sauzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzaťzanikaťmiznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávaťutíchaťpovoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


koniec koncom, koniec koncov p. nakoniec 2


koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávkykraj: na kraji svetazáver: záver básne; bolo to v závere prázdninzakončenieskončenie: do skončenia svetasklonokzried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dníkoncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka káblaposledok: vydržať do posledkuostatok: prísť na ostatokexpr. chvost: chvost raduzastar. pokon (Jesenská)zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr)happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endomhovor. expr. amen: prísť na amen

2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo


kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

3. p. vlasť


nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilouzáveromna závernaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domácizastar.: vposledpokonnenár. poostatku

2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?konečnekoniec koncovkoniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdunaveľaostatnevlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáležínaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol


skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyzmarkonieczánik (koniec jestvovania): zánik rodupád: pád absolutizmupohroma: odvrátiť pohromurozkladrozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodinyrozpad: rozpad štátukniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšťzastar. spusta (Vajanský)


smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtiakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczánik: odsúdený na zánikstrata: tragická strata rodičovkniž. skon: tragický skonzjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútilzastar. úmor (Stodola)kniž. zastar. zahynutielek. exitus

p. aj zánik

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtkyhovor. expr.: zubatázubaňakosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

p. aj zánik

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

koniec, konca m.

1. kde sa niečo končí, kraj: k. cesty, horný, dolný, nižný, vyšný k. dediny, k. piesne, k. knihy, k. vety, na konci

palica má dva konce (prísl.) konečný výsledok počínania nebýva vždy istý; ísť, dostať sa až na k. sveta veľmi ďaleko; hovor. postaviť niečo hore k-om, stáť hore k-om a) zvisle, b) naopak; fam. stojíme hore k-om žijeme ako-tak, chodíme; chytiť niečo za dobrý, za správny, za zlý k., z iného k-a (pristupovať k niečomu ap.) z výhodnej, správnej, nevýhodnej al. nesprávnej, z inej stránky; hovor. ťahať za kratší k. mať zo spoločného podnikania len nevýhody; hovor. každý ťahá za svoj k. robí si podľa svojej vôle, vo svoj prospech; ľud.: zložiť niečo vo dva k-e napoly; je zohnutý, skrčený vo dva k-e (Kuk.) je veľmi zhrbený;

2. posledný časový úsek niečoho: k. roka, k. vojny, na k-i júla, ku k-u XIX. stor., chýliť sa ku k-u

od začiatku do k-a cez celý čas; hovor. pôjdem, nedám a koniec! výraz rázneho rozhodnutia (pri zápore odmietnutia); hovor. je v koncoch (napr. s vedomosťami) nevie, ako ďalej, nevie viac; koniec koncov napokon, konečne; rečiam nebolo konca-kraja pridlho trvali; nemať konca-kraja a) dlho trvať; b) o niečom veľmi veľkom, rozsiahlom;

3. výsledok, ukončenie: mať dobrý, zlý k.; Koniec bol vždy ten, že Nandi sa rozreval. (Vans.)

ešte nie je všetkému k. ešte sa všetko neskončilo; urobiť s niečím, niečomu (krátky) k. (rýchlo) skončiť; urobiť k. svojmu životu spáchal samovraždu; to vezme zlý koniec (Tim.) zle sa to skončí; Ktovie, aký to ešte vezme koniec? (Jégé) ako sa to skončí, s akým výsledkom;

4. smrť: nastal k.; Rozpráva o jej živote, múdrosti a konci. (Taj.)

Ten nezíde dobrým koncom zo sveta (Kuk.) neumrie prirodzenou smrťou;

koncový príd. k 1 stojaci na konci niečoho: k. bod úsečky, k-á slabika, hláska;

konček, -a m. zdrob. expr. k 1: k. nosa, k-y prstov, pridať soli na k. noža

Morfologický analyzátor

koniec podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) koniec; (bez) konca; (ku) koncu; (vidím) koniec; (o) konci; (s) koncom;

(tri) konce; (bez) koncov; (ku) koncom; (vidím) konce; (o) koncoch; (s) koncami;

koniec
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) koniec Ki - mun v piatok vyhlásil, že koniec bojov v Pásme Gazy je " veľmi
G (bez) konca odmietla. Zaútočil teda z iného konca . Prezradil jej, že Bordenave
D (ku) koncu založila si vlastné štúdio. Ku koncu vojny od roku 1944 pracovala ako
A (vidím) koniec obvodu. Táto hádka mala za následok koniec ich partnerstva a Scullyho
L (o) konci objaví v tejto časti sveta na konci roka, napriek jej nestálej pozícii
I (s) koncom eur. Obchodovanie je však pred koncom roka slabé, čo tiež prispelo k
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) konce zreteľné obidva prekrývajúce sa konce , najmä na muškárskej cievke na
G (bez) koncov aktívnych častí a studených koncov . Vykurovacie prvky sa rozvinú
D (ku) koncom začiatkov a začiatkoch vedúcich ku koncom . Rád predvída, ako sa čo skončí,
A (vidím) konce tvorili guľu, dostali sa na dva konce priamky. Spojenie medzi nimi
L (o) koncoch a Lena stáli úplne na opačných koncoch . Bola to zvláštna debata – o
I (s) koncami s padákom a zakončené voľnými koncami . Tie sa upínajú do karabín na

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum DOLNÝ KONIEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
ČEREŇANY; VEĽKÝ CETÍN
Urbanonymum HORNÝ KONIEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
HRONSKÝ BEŇADIK; VEĽKÝ CETÍN
Urbanonymum NIŽNÝ KONIEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BOBROV
Urbanonymum VYŠNÝ KONIEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BOBROV

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor