koniec -nca m.
1. posledná, krajná časť niečoho; takéto miesto; zakončenie, kraj, op. začiatok: k. dediny, k. citátu; spojiť k-e drôtu, pri k-i zúžený; k-e plachty rohy
2. posledná fáza niečoho, op. začiatok: k. roka, na k-i leta, k. prestávky, blížiť sa ku k-u; mať dobrý k. výsledok
3. smrť, zánik: chorý dodýchal, nastal k.
● → palica má dva k-e; hore k-om zvislo, kolmo; chytiť, držať niečo za → správny k.; ísť na vec z → opačného k-a; nevie, z ktorého k-a začať ako, odkiaľ; ťahať za kratší k. byť v nevýhode; zohnutý, skrčený vo dva k-e veľmi zhrbený; na k-i bič plieska koniec je rozhodujúci; od začiatku do k-a stále; to nemá k-a-kraja, to neberie k-a je to pridlhé, trvá to pridlho; už je k. (všetkému) všetko je stratené; byť v k-och bezradný; to by bol môj k. to by som nezniesol;
koncom predl. s G vyj. čas pri konci, na konci časového úseku: k. roka;
koncový príd.: k. bod; k-é svetlá (auta), k. hráč; k-á plachta;
konček -a m. zdrob. k 1: k. jazyka
koniec konca pl. N konce m.
koniec koncov, koniec-koncov prísl.
koniec konca pl. N konce m. 1. ▶ posledná, krajná časť, zakončenie niečoho; miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; op. začiatok: k. palice, lana; k. vlaku; dolný, horný k. dediny; slová na konci vety; obhrýzať k. ceruzky; stáť na konci nástupišťa; dotknúť sa konca nosa, jazyka 2. ▶ posledný, časovo vymedzený úsek niečoho, ukončenie, záver; op. začiatok: k. zápasu; k. mesiaca, roka; k. leteckého poplachu; deň sa chýli ku koncu; pamätať si niečo do konca života; dotiahnuť prácu do konca 3. ▶ úplné zastavenie všetkých prejavov života (najmä u človeka), smrť, úmrtie, zánik: svoj k. našiel pod kolesami auta; vydýchol a nastal k.; už je s ním k. čoskoro zomrie, niet mu pomoci; Myslieva často na smrť, na svoj koniec. [P. Jaroš]; Drevenici starého otca však raz navždy osud vymeral neúprosný koniec. [A. Habovštiak]; Stihol ju strašný koniec. [M. Urban] □ bibl. koniec sveta skončenie vesmíru i všetkého fyzického života, spojené s posledným súdom 4. ▶ zavŕšenie, výsledok poslednej fázy niečoho, záver; skončenie nejakého javu, stavu al. pocitu: dobrý k.; román so šťastným, s tragickým koncom; k. bolesti, smútku; medzi nami je k. skončilo sa naše priateľstvo, náš vzťah a pod.; už je k. všetkému ↗ i fraz.; jej príchod znamenal k. neistoty a útrap 5. obyč. v spojení a koniec blíži sa významu citoslovca ▶ vyjadruje rázne rozhodnutie pri odmietaní niečoho, potvrdzuje platnosť výroku; syn. a hotovo, a basta: nedám a k.; povedala som a k. ◘ fraz. byť/postaviť/držať sa/udržať sa hore koncom stáť na nohách; byť na konci so silami/s nervami nevládať konať ďalej; byť v koncoch byť bezradný, nevedieť, čo robiť ďalej; ešte nie je všetkému koniec al. ešte nie je všetkým dňom koniec ešte bude príležitosť niečo urobiť, dokončiť; chytiť/vziať niečo za správny koniec zvoliť vhodný postup; ísť na vec z opačného konca robiť niečo úplne inak; každý ťahá za svoj koniec každý uprednostňuje svoje záujmy, koná vo svoj prospech; [bývať, žiť] na konci sveta nachádzať sa veľmi ďaleko od civilizovaných centier; nemá to konca-kraja al. to neberie konca a) je to pridlhé b) trvá to pridlho; nevie, z ktorého konca začať nevie, ako má k určitej záležitosti pristúpiť, ako má začať (konať, rozprávať a pod.); ťahať za kratší koniec byť v nevýhode; to by bol môj koniec to by som nezniesol, nezvládol, neprežil a pod.; to nie je koniec sveta to, čo sa stalo, nie je také hrozné, ako sa to spočiatku javilo, nemá to definitívnu platnosť; urobiť koniec niečomu skončiť, skoncovať s niečím; urobiť s niečím krátky/rýchly/rázny koniec urýchlene niečo skončiť; už je koniec všetkému všetko je stratené; vo dva konce [zohnutý, skrčený] veľmi dopredu nahnutý, skrčený (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.) ◘ parem. koniec dielo chváli až na konci sa ukáže úspešnosť al. neúspešnosť v nejakej činnosti; koniec dobrý, všetko dobré; na konci bič plieska rozhodujúci je záver, výsledok; [každá] palica má dva konce následky nášho konania môžu byť iné, ako predpokladáme; žart. všetko má svoj koniec, len klobása má dva; všetko má svoj koniec všetko sa raz musí skončiť, aj keď nám je to ľúto; zlý začiatok, dobrý koniec ▷ konček -ka pl. N -ky m. zdrob.: k. jazyka; rozštiepené končeky vlasov; odkrojiť k. chleba; vykrútil si končeky fúzov; pokožku jemne masírujte končekmi prstov; Čiahol rukou, že zdvihne konček klbka a znova ho namotá. [Ľ. Feldek]; Strčil konček rožka do úst, zobral do ruky pohár. [V. F. Šikula]; Končekom topánky nenápadne napísal na podlahu. [J. Uličiansky]; ↗ i koncom
koniec-koncov, pís. i koniec koncov čast. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu; syn. napokon, nakoniec, konečne: udalosť, ktorá sa koniec koncov mohla skončiť tragicky; to koniec-koncov pozná každý z nás; zavinili ste si to koniec-koncov sami; mne je to koniec koncov úplne jedno; Oni sa to časom naučia a koniec koncov, nikto učený z neba nespadol. [Sme 2005]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosť • koniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosť • basta • basta fidli • šlus • zastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum
končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje
koniec koncom, koniec koncov p. nakoniec 2
koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen
2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku
2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol
skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)
smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus
p. aj zánik
2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá
koniec, konca m.
1. kde sa niečo končí, kraj: k. cesty, horný, dolný, nižný, vyšný k. dediny, k. piesne, k. knihy, k. vety, na konci
● palica má dva konce (prísl.) konečný výsledok počínania nebýva vždy istý; ísť, dostať sa až na k. sveta veľmi ďaleko; hovor. postaviť niečo hore k-om, stáť hore k-om a) zvisle, b) naopak; fam. stojíme hore k-om žijeme ako-tak, chodíme; chytiť niečo za dobrý, za správny, za zlý k., z iného k-a (pristupovať k niečomu ap.) z výhodnej, správnej, nevýhodnej al. nesprávnej, z inej stránky; hovor. ťahať za kratší k. mať zo spoločného podnikania len nevýhody; hovor. každý ťahá za svoj k. robí si podľa svojej vôle, vo svoj prospech; ľud.: zložiť niečo vo dva k-e napoly; je zohnutý, skrčený vo dva k-e (Kuk.) je veľmi zhrbený;
2. posledný časový úsek niečoho: k. roka, k. vojny, na k-i júla, ku k-u XIX. stor., chýliť sa ku k-u
● od začiatku do k-a cez celý čas; hovor. pôjdem, nedám a koniec! výraz rázneho rozhodnutia (pri zápore odmietnutia); hovor. je v koncoch (napr. s vedomosťami) nevie, ako ďalej, nevie viac; koniec koncov napokon, konečne; rečiam nebolo konca-kraja pridlho trvali; nemať konca-kraja a) dlho trvať; b) o niečom veľmi veľkom, rozsiahlom;
3. výsledok, ukončenie: mať dobrý, zlý k.; Koniec bol vždy ten, že Nandi sa rozreval. (Vans.)
● ešte nie je všetkému k. ešte sa všetko neskončilo; urobiť s niečím, niečomu (krátky) k. (rýchlo) skončiť; urobiť k. svojmu životu spáchal samovraždu; to vezme zlý koniec (Tim.) zle sa to skončí; Ktovie, aký to ešte vezme koniec? (Jégé) ako sa to skončí, s akým výsledkom;
4. smrť: nastal k.; Rozpráva o jej živote, múdrosti a konci. (Taj.)
● Ten nezíde dobrým koncom zo sveta (Kuk.) neumrie prirodzenou smrťou;
koncový príd. k 1 stojaci na konci niečoho: k. bod úsečky, k-á slabika, hláska;
konček, -a m. zdrob. expr. k 1: k. nosa, k-y prstov, pridať soli na k. noža
koncový p. koniec
koniec m. 1. csl krajná časť, zakončenie niečoho, kraj: Rascoví čäj sä mu dávau̯ koncom ľiški (Žaškov DK); Keď na koňie_dzahradi prišli, tam bou̯ dróťení plot (Žarnovica NB); Ťepľejšie kabáte zme si braľi a na teh zme konce rukávou pozaväzovaľi a do teh zme hríbe pokládľi (V. Lom MK); S teho lika si robiľi na konci (biča) šugár (Ružindol TRN); Kej si prišel poslední, mosíš sa postavidz len na konec (Trstie PB); S koncoch (nití) śe robiľi šnurki do topankoch (Spiš. Štvrtok LVO); Z leberkoch śe robia perka na masceňe, kuśčig na koncu śe zochabi pere a zaviaže śe (Rankovce KOŠ); konce plachti (Sučany MAR) L. horňí koňiec (Necpaly MAR, Lešť MK), horní konec (Ružindol TRN), višňí koňiec (Mošovce MAR), vrchňí konec (Dúbravka BRA) - horná časť obce; dolňí koňiec (Blatnica MAR), dolňí konec (Lamač BRA, Osuské SEN), dolní koníc (Hlohovec), ňižňí koňiec (Sklabiňa MAR), ňižňi koňec (Kokšov-Bakša KOŠ) - dolná časť obce; ot koncä po koňec (Rat. Bystré REV), ot konca do konca (Sobrance) - úplne, celkom F. biď hore koncom (Mošovce MAR), držát sa hore koncom (Bošáca TRČ), hore koncom śe trimac (Záhradné PRE) - držať sa na nohách zdravý, triezvy; srz_im hore koncom stála (V. Lom MK) - sa ježila; vlasi mu hore koncom stavaľi (Hažín SOB) - dupkom; skrčení vo dva konce (Mošovce MAR), vo dva konce zgrbení (Revúca) - veľmi zohnutý, zhrbený; s ktoriho koncä mám zašädz rospráväč? (Ratková REV) - odkiaľ, od ktorého miesta; zaspiévali zme to ešče ráz ot konca (Brestovany TRN), s konca mi to povec! (Bošáca TRČ) - od začiatku; za tenkí konedz robotu chitá (Bošáca TRČ) - je lenivý; za krátkí koňec chitaťi (Svätoplukovo NIT); tahadz za kraččí konec (Lovčice TRN) - neusilovať sa, nemať úspech; koňiec chľeba (Kraľovany DK) - neúrodná zem, skaly 2. posledný časový úsek, fáza ukončovania niečoho: Gu koncu traseňia prišlo na ňu, zatem sa už začala prasiťi (Čelovce MK); Do konca júla bívalo zbožié požaté aj omlácené (Brestovany TRN); Ta i pret koncom roka zme zabiľi jednu śviňu (Čemerné VRN) 3. csl dovŕšenie, ukončenie niečoho: Krsní roďičia, keď bolo koňie_džatvi, na udomáš kúpiľi (krstniatku) dar (Lišov KRU); A konedz búl takí, že mu misela aj trovi zaplaťiť (Revúca); Konec cvadbi bívav običajne na treccí den, kec ca išlo z duchnáma (Malženice HLO); Kedz už bul koňedz vojni, ta śe šicke cešiľi (Čaklov VRN); konec fašank (Bernolákovo BRA) F. nemá to ani konce ani kraje (Kameňany REV), ňie je tomu konca-kraja (Necpaly MAR) - dlho to trvá; duojsť (niečomu) konca-kraja (Rim. Píla RS), najct tomu konca-kraja (Lukáčovce HLO) - prísť problému na koreň; hraď bes konca (Dol. Súča TRČ) - ustavične, nepretržite hrať; koňiec-koncom (Kvačany LM, Dol. Lehota DK), konečním koncom (Bošáca TRČ) - napokon, naostatok; každá pesnička má konec (Brestovany TRN) - nič netrvá večne; na koncu puká bíš (Brusník REV), na konci bič pléská (Lovčice TRN) - ukončenie je najdôležitejšie; konec dobrí, šecko dobré (Radošina NIT) - po úspešnom výsledku akcie sa zabúda na predchádzajúce nepríjemnosti; zlí konec to šecko zalo (Bučany HLO) - zle sa to skončilo 4. csl neodvratný zánik, smrť: A teras som žobrák, nezdravá, mece ma a už je koniec (Kráľ. Lehota LM); Nazdal som sa, ež je uš konec (Kameňany REV); Mohel bi už bit konec tochto trápená! (Val. Belá PDZ); To je, reku, už náš konec, misleli zme si f tích dekungoch Karpátoch (Brestovany TRN); Abo na voźe mi koňedz, abo spadňem, i tak śe zabijem (Vranov) F. zízď dobrim, planim koncom (Rim. Píla RS) - umrieť prirodzenou, neprirodzenou smrťou 5. gem istá miera, dĺžka plátna z jedného navitia priadze na krosná, postav: Dva konce pátna som kúpila (Mokrá Lúka REV); Natkala som tri konce (Kameňany REV); konec plátna (Brusník REV); koncový príd. k 1 - 5: koncovie obruče (Detva ZVO); koncové zďere (Hlboké SEN); koncovo kariki (V. Šariš PRE) L. koncovuo črevo (Pavčina Lehota LM) - časť hrubého čreva pred zakončením; koncoví drop (Vrbie RUŽ) - dvanástorník; koncová delina (Chlebnice DK) - válov na výkaly, moč v maštali; koncová plachta (Krivá DK, Zuberec TRS) - hrubá plachta s dlhými trakmi na nosenie trávy
konček p. koniec
konec p. koniec
koniec [-(i)ec] m 1. miesto, kde sa niečo končí, krajná časť niečoho: zahon roli konecz od koncze (ŽK 1481) po celej dĺžke; na horniem konczy bidlela (V. ZÁLUŽIE 1617); cžtwrtina (role) aby tak wymerana byla konecz do koncza (P. ĽUPČA 1620) po celej dĺžke; platyl sem od gedneho konca ocelowany wretena (ZVOLEN 1648) špičky; limes: konec zemsky (VT 1648) hranice: oblyčsky hodbabem w koncach ssyte (s. l. 1737) na rohoch vyšité; hirqvus: kútek oka, konec oka; penultimus: druhy od kónca (KS 1763) predposledný L. na čo, k čomu k-om končiaci pri niečom: pro terra arabili na hraczku konczom (TURIEC 1591); luka na jarek konczom deli se takto (S. ŠTVRTOK 1633); Prossowskeho Yssaka založnicze Na tehle wedle Yaloxowey k ceste konczom in fl 10 (ZVOLEN 1645); kopanica w Kalinowey do Paterowey koncom se Dore odsuzuge (PONIKY 1795); k. koncom, k. koncov na samom konci: (lúka) bila od zemy Blahutouskych konyecz konczow y ze zemyami koncza sadu gsauczymy (D. JASENO 1687); (hraničný) kamen, ktery gest powysse hroble pry panskych rybnykoch kongecz konczom (LIPTOV 1733); zem nebila gesste zaslata a czesta konjecz konczom prez nu ubita bila (TURIEC 1730) krížom F. (prášku) co se na konec nože wezme (RT 17. st) troška; as na konyetz sveta (DŽ 1752) veľmi ďaleko; duša na koncu gazyka sedy (SJ 18. st) človek zomiera; múdrost dosahuge od kónca až do kónca (KB 1757) všade; (obilie) na poly hore konczom zustawa (KĽÚČOVÉ 1681) je poľahnuté; gednim konczom wyceg drzat nebudete (HLOHOVEC 1743) spoločne; kyj ma dwa konce (SiN 1678) nevieš, ako vec dopadne 2. čas, keď sa niečo končí; posledný časový úsek niečoho: sudili prawo gruntowne od poczatku az do koncze (P. ĽUPČA 1543) po celý čas; pri konczj gey smrtj (BÁTOVCE 1591); na konec novembra (RUŽOMBEROK 1601); (šťastie) nemuže stale bit, musy swug konecz wzit (BV 1652) skončiť; konyecz žywota oczekawagicze (KRUPINA 1685) smrť; králowstwj geho nebude met kóncu (KB 1757) bude večné; konec sweta (SPr 1783) zánik; koňec jeho očekávali (BR 1785) smrť; pren bibl: ya sem počatek a konecz (TC 1631) večný; (Boh) bez konce wečne prebýwa (CC 1655) neprestajne L. obily muže se wyslati koniecz konczom wen w poli (TRENČÍN 1648) napokon, konečne F. (hriech je) z počatku med, na konci ged; kde wýc ubýwa než prybýwa, tam skoro messecz konecz mýwa vyprázdni sa; smrt wssem lidem činj konecz všetci umierajú (SiN 1678) 3. výsledok, ukončenie nej. činnosti: (spor) miezi obiema stranoma w dobry konecz prziwesty (BLATNICA 1479 SČL) vzájomne sa dohodnúť; w konecz gisti sie sprawiti (ŽK 1493); zloczynczom gse zasluzieny konec stal (BRATISLAVA 1526) o odsúdení; (vec) chczeme az (k) dobremu konczy prywesty (HLOHOVEC 1559) úspešne ukončiť; (zvady) kterych konecz negisty gest (SUČANY 1579 E); k zlemu koncy ma prigity (P. ĽUPČA 1580) nedobre sa skončí; (právu) nebylo koncza (POĽANOVCE 1584) preťahovalo sa; zmlowa do koncze prinde (s. l. 16. st) o vypršaní jej termínu; armada byla wssetka do koncza zbyta od neprytela (s. l. 1640-43) do posledného vojaka; o tom do konce newye (BELÁ 1664) vôbec nič; konecz mezy nima udelal (SKALICA 1687) rozsúdil ich; rod mel konec wzyti (SP 1696) vyhynúť; konec ukladam knihý tegto (SK 1697) končím; posledný wuly k konczy priwedly (KLOBUŠICE 1718) vyplnili; swadebnemu weseli konec učinity (KLÁŠTOR p. Z. 1724) ukončiť; tegto causy y za čtiry roky nebude koncza (MARTIN 1731) neskončí sa; kaplnku ku koncsy priwesty ((NITRA) 1742) dostavať; na zly konec winde (GŠ 1758) zle sa skončí; pri s. stolici instancij swogeg konec obsahnuti nemohli (KOŠECA 1785) konečné rozhodnutie; zlost kónca nemjwá (BlR 18. st) nekončí sa 4. účel, cieľ, spôsob: prycžiny, pro ktere staw manželsky vstanoweny byl a yakowemu konczy (BAg 1585) prečo; (nemovitosť) predalj timto konczom, abj na gjneho neprisslo nez na dwuch synow (SLIAČE 1611); (dáva bratovi) zlatych pet a meru, a to k tomu koncy, aby on pokog mel od neho (P. ĽUPČA 1653) preto; kedi pila netatu a k gakemu konczu (VELIČNÁ 1724) prečo; matka bozská žadnym koncem žadneg žene podobná nebude (PW 1752) nijakým spôsobom; z gakeho konca, z gakeg pričiny to činil (MS 1758); wrchnost k tomu konczj gest zridzena, abj zlich trestala (LIPTOV 1760) preto; porcie panskie žadnym koncom odebrat richtar nemože (SIHELNÉ 1776 LP) v nijakom prípade L. rozdrapila fiertušku koniec koncom po brušku (PV 18. st) vonkoncom, celkom 5. bal nej. tkaniny: dwa koncze platna, geden konecz na obrusy a druhy konec sprosteho platna (s. l. 1564); geden konyecz sukna, w kterem bude triczat ryffov (KRUPINA 1721) 6. mužský al. zvierací (samčí) pohlavný úd: kohož konecz boly (KLe 1740); koni konec teče (RG 18. st); koncový príd k 1: zahrada hore konczowa (T. DVORY 1738); pobral štyri konczowe obruče (s. l. 1777); konček m dem 1. k 1: ostrihag konowj končeky z chwosta a z hriwj (RN 17.-18. st); pupček a konček (pšenice), ktery se paučyt w zemy obiceg ma (PH 1770) klík 2. k 5: geden konček platna zrebniho (ZVOLEN 1739) 3. k 6: cibulne lupenj prilož diteti spredu na konček, priwede ge k močenj (RN 17.-18. st) 4. vyšívaný cíp šatky na hlavu: ssest čepcow a končekow sem dala (PUKANEC 1794) P. atpn Petro Konczekowycz (v Z. Kostoranoch 1476); Jan Konczek (LACLAVÁ 1596)
koniec [-(i)ec] predl s G konča: topol stogi prave konecz chotarze (BYTČA 1484 SČL); abi pas ukradeni tam w masstali hledal w hnogj koniec postelnich nuoch (P. ĽUPČA 1688)