koncový p. koniec
koniec m.
1. csl krajná časť, zakončenie niečoho, kraj: Rascoví čäj sä mu dávau̯ koncom ľiški (Žaškov DK); Keď na koňie_dzahradi prišli, tam bou̯ dróťení plot (Žarnovica NB); Ťepľejšie kabáte zme si braľi a na teh zme konce rukávou pozaväzovaľi a do teh zme hríbe pokládľi (V. Lom MK); S teho lika si robiľi na konci (biča) šugár (Ružindol TRN); Kej si prišel poslední, mosíš sa postavidz len na konec (Trstie PB); S koncoch (nití) śe robiľi šnurki do topankoch (Spiš. Štvrtok LVO); Z leberkoch śe robia perka na masceňe, kuśčig na koncu śe zochabi pere a zaviaže śe (Rankovce KOŠ); konce plachti (Sučany MAR)
L. horňí koňiec (Necpaly MAR, Lešť MK), horní konec (Ružindol TRN), višňí koňiec (Mošovce MAR), vrchňí konec (Dúbravka BRA) - horná časť obce; dolňí koňiec (Blatnica MAR), dolňí konec (Lamač BRA, Osuské SEN), dolní koníc (Hlohovec), ňižňí koňiec (Sklabiňa MAR), ňižňi koňec (Kokšov-Bakša KOŠ) - dolná časť obce; ot koncä po koňec (Rat. Bystré REV), ot konca do konca (Sobrance) - úplne, celkom
F. biď hore koncom (Mošovce MAR), držát sa hore koncom (Bošáca TRČ), hore koncom śe trimac (Záhradné PRE) - držať sa na nohách zdravý, triezvy; srz_im hore koncom stála (V. Lom MK) - sa ježila; vlasi mu hore koncom stavaľi (Hažín SOB) - dupkom; skrčení vo dva konce (Mošovce MAR), vo dva konce zgrbení (Revúca) - veľmi zohnutý, zhrbený; s ktoriho koncä mám zašädz rospráväč? (Ratková REV) - odkiaľ, od ktorého miesta; zaspiévali zme to ešče ráz ot konca (Brestovany TRN), s konca mi to povec! (Bošáca TRČ) - od začiatku; za tenkí konedz robotu chitá (Bošáca TRČ) - je lenivý; za krátkí koňec chitaťi (Svätoplukovo NIT); tahadz za kraččí konec (Lovčice TRN) - neusilovať sa, nemať úspech; koňiec chľeba (Kraľovany DK) - neúrodná zem, skaly
2. posledný časový úsek, fáza ukončovania niečoho: Gu koncu traseňia prišlo na ňu, zatem sa už začala prasiťi (Čelovce MK); Do konca júla bívalo zbožié požaté aj omlácené (Brestovany TRN); Ta i pret koncom roka zme zabiľi jednu śviňu (Čemerné VRN)
3. csl dovŕšenie, ukončenie niečoho: Krsní roďičia, keď bolo koňie_džatvi, na udomáš kúpiľi (krstniatku) dar (Lišov KRU); A konedz búl takí, že mu misela aj trovi zaplaťiť (Revúca); Konec cvadbi bívav običajne na treccí den, kec ca išlo z duchnáma (Malženice HLO); Kedz už bul koňedz vojni, ta śe šicke cešiľi (Čaklov VRN); konec fašank (Bernolákovo BRA)
F. nemá to ani konce ani kraje (Kameňany REV), ňie je tomu konca-kraja (Necpaly MAR) - dlho to trvá; duojsť (niečomu) konca-kraja (Rim. Píla RS), najct tomu konca-kraja (Lukáčovce HLO) - prísť problému na koreň; hraď bes konca (Dol. Súča TRČ) - ustavične, nepretržite hrať; koňiec-koncom (Kvačany LM, Dol. Lehota DK), konečním koncom (Bošáca TRČ) - napokon, naostatok; každá pesnička má konec (Brestovany TRN) - nič netrvá večne; na koncu puká bíš (Brusník REV), na konci bič pléská (Lovčice TRN) - ukončenie je najdôležitejšie; konec dobrí, šecko dobré (Radošina NIT) - po úspešnom výsledku akcie sa zabúda na predchádzajúce nepríjemnosti; zlí konec to šecko zalo (Bučany HLO) - zle sa to skončilo
4. csl neodvratný zánik, smrť: A teras som žobrák, nezdravá, mece ma a už je koniec (Kráľ. Lehota LM); Nazdal som sa, ež je uš konec (Kameňany REV); Mohel bi už bit konec tochto trápená! (Val. Belá PDZ); To je, reku, už náš konec, misleli zme si f tích dekungoch Karpátoch (Brestovany TRN); Abo na voźe mi koňedz, abo spadňem, i tak śe zabijem (Vranov)
F. zízď dobrim, planim koncom (Rim. Píla RS) - umrieť prirodzenou, neprirodzenou smrťou
5. gem istá miera, dĺžka plátna z jedného navitia priadze na krosná, postav: Dva konce pátna som kúpila (Mokrá Lúka REV); Natkala som tri konce (Kameňany REV); konec plátna (Brusník REV); koncový príd. k 1 - 5: koncovie obruče (Detva ZVO); koncové zďere (Hlboké SEN); koncovo kariki (V. Šariš PRE)
L. koncovuo črevo (Pavčina Lehota LM) - časť hrubého čreva pred zakončením; koncoví drop (Vrbie RUŽ) - dvanástorník; koncová delina (Chlebnice DK) - válov na výkaly, moč v maštali; koncová plachta (Krivá DK, Zuberec TRS) - hrubá plachta s dlhými trakmi na nosenie trávy