kongregácia -ie ž. cirk.
1. rehoľa, ktorej členovia skladajú iba jednoduché sľuby
2. náb. združenie laikov schválené cirkvou: mariánska k.
3. každý z úradov rímskej kúrie: Kongregácia pre náuku viery
4. združenie viacerých kláštorov s jedným predstaveným (napr. u benediktínov);
kongregačný príd.
kongregácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kongregácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. cirk. ▶ rehoľný inštitút, ktorého členovia skladajú iba jednoduché sľuby: saleziánska k.; najvyšší predstaviteľ kongregácie; založiť kongregáciu; vstúpiť do kongregácie 2. cirk. ▶ združenie laikov schválené cirkvou, cirkevný spolok, bratstvo: mariánska k.; zriadiť kongregáciu svätého ruženca 3. cirk. ▶ administratívny úrad riadiacej štruktúry Svätej stolice zabezpečujúci centrálnu správu rímskokatolíckej cirkvi: prefekt Kongregácie pre náuku viery; predstaviteľ Kongregácie pre evanjelizáciu národov vo Vatikáne 4. cirk. ▶ zhromaždenie účastníkov ekumenického koncilu s hlasovacím právom; jeho jednotlivé zasadania 5. cirk. ▶ združenie viacerých kláštorov niektorých reholí s jedným predstaveným (napr. u benediktínov) 6. hist. ▶ (v Uhorsku) šľachtické stoličné, župné zhromaždenie: generálna k. Prešporskej župy; predsedať kongregácii; Zemianstvo občas spustilo krik na stoličných kongregáciách proti absolutistickým praktikám. [Slovensko I]
kongregácia -ie ž. ‹l›
1. cirk. zhromaždenie účastníkov ekumenického koncilu s hlasovacím právom; jeho jednotlivé zasadania
2. cirk. generálna k. kapitula
3. cirk. zborový úrad pápežského dvora s presne vymedzenou správnou a súdnou právomocou
4. cirk. rehoľné spoločenstvo kláštorov určitých cirkevných rádov (napr. benediktínov)
5. cirk. rehoľná inštitúcia, ktorej členovia skladajú jednoduché sľuby buď na určitý čas, al. trvalé, večné
6. cirk. katolícka náboženská spoločnosť: mariánska k.
7. poradný zbor na britských univerzitách;
kongregácia p. spoločnosť 2
spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti
2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala
p. aj spoločenstvo 1
kongregácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. cirk. združenie laikov s jednoduchými sľubmi al. sväz kláštorov niektorých reholí: Ma-riánska k.;
2. cirk. názov sborových úradov pápežskej kúrie vo Vatikáne;
3. hist. vo feudálnom Uhorsku župné zhromaždenie: stoličné, komitátne k-ie;
4. poradný sbor na anglických univerzitách;
kongregácia ž lat 1. adm (stoličné) zhromaždenie šľachty: pan ssel do Trenczyna na congregatiu (ŽILINA 1599); po congregatii stolycžneg; (falošných) prekupowačou ma do congregatii aneb do stoliczy sudneg citowati (ZVOLEN 1645; 1702); congregatia Zwolenskeg stoliczi (KRUPINA 1706); (stolice) hned generalne congregacy zwaly (MHK 1799) 2. (cechové, náboženské a i.) zhromaždenie: gdy waldtburgerow congregatia bola (BOCA 1596); panu kaplanowy, kdy seniora stawely, na kongregatiu 1 fl (ZVOLEN 1626); w particularskych congregatiach (LIPTOV 1772); (cechmajster) gednjm dnem pru ma dat congregatiu oznamit (CA 1791) 3. cirk združenie laikov s jednoduchými sľubmi; zväz kláštorov niekt. reholí: do congregatii swateho Francisska pressporskeg poruczam deset zlatych (BRATISLAVA 1667); do congregatie noweho kostolika (NITRA 1748)