konfiškácia -ie ž. konfiškovanie: k. majetku;
konfiškačný príd.
konfiškácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. práv. 1. ▶ (prv) nútené odobratie hnuteľného i nehnuteľného majetku zo súkromného vlastníctva bez náhrady v prospech štátu na základe zákona, konfiškovanie, vyvlastnenie: k. statkárskej pôdy; k. majetku po druhej svetovej vojne; dekrét o konfiškácii; príkaz na konfiškáciu; protestovať proti konfiškácii pozemkov; pristúpiť ku konfiškáciám; nariadiť konfiškáciu; pren. Konfiškácia slobody pre jeden národ značila aj rozpad latinsko-feudálneho Uhorska. [V. Mináč] 2. ▶ prepadnutie hnuteľného majetku (získaného napr. trestnou činnosťou al. ktorým bol spáchaný trestný čin) bez náhrady v prospech štátu na základe výroku kompetentného orgánu (súdu): k. príjmov z trestnej činnosti; k. ilegálnych zbraní 3. ▶ zhabanie kníh, novín al. ich častí, konfiškovanie: k. celého nákladu publikácie
konfiškácia -ie ž. ‹l›
1. práv. nútené odobratie majetku bez náhrady v prospech štátu: k. pôdy; k. majetku
2. ver. spr. zhabanie novín al. iných tlačovín al. ich častí;
konfiškácia zobratie v prospech štátu, úradné odňatie • zhabanie: konfiškácia, zhabanie majetku, pôdy • rekvirácia: rekvirácia potravín, dobytka • hovor. rekviračka
konfiškácia, -ie ž.
1. zhabanie majetku v prospech štátu: k. statkárskej pôdy; k. majetku;
2. zhabanie, zákaz predaja nejakého časopisu al. knihy;
konfiškačný príd.: k-é konanie
(jedna) konfiškácia; (bez) konfiškácie; (ku) konfiškácii; (vidím) konfiškáciu; (ó) konfiškácia!; (o) konfiškácii; (s) konfiškáciou;
(tri) konfiškácie; (bez) konfiškácií; (ku) konfiškáciám; (vidím) konfiškácie; (ó) konfiškácie!; (o) konfiškáciách; (s) konfiškáciami;