konečný
I. príd.
1. kt. je na konci, posledný, op. začiatočný: k-á zastávka, k. stav, cieľ
2. ohraničený, obmedzený, op. nekonečný: život človeka je k.; k. rad (čísel)
3. trvalý, definitívny: k-é víťazstvo, rozhodnúť s k-ou platnosťou
II. konečná ž. hovor. konečná zastávka al. stanica;
konečne
I. prísl. po uplynutí času: k. sa stretli, k. je tu jar
II. čast.
1. napokon, koniec koncov: veď k. možné je všetko
2. vyj. uspokojenie zo zavŕšeného deja: no, k. (dali gól)!
konečne1 prísl. ▶ po uplynutí istého času (často s pocitom uspokojenia podávateľa výpovede): k. sa oteplilo; k. sa odhodlal k činu; k. nadišiel čas stretnutia; kedy to k. pochopia?; k. prichádza autobus; som rád, že vás k. vidím; keby už k. odišiel; Keď sa konečne zdvihol priaznivý vietor, vyrazili sme z močaristého zálivu. [V. Krupa]
konečne2 čast. 1. ▶ konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia, napokon, nuž, koniec koncov: k. aj oni sú len ľudia; k. nič zlé sa nestalo; ale čo ma k. do toho; a k. ako by to mohol vedieť; Konečne si dospelý, - povedala akoby pre seba. [V. Mináč]; Nebudil by som vás, keby to nebolo vážne. Konečne, uvidíte. [P. Karvaš] 2. ▶ vyjadruje uspokojenie zo zavŕšeného deja: k.!, kde si bol tak dlho?; obzri sa, no k.!
konečne 1. p. nakoniec 2 2. p. teda 1 3. p. už 5
nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku
2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol
teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy
2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy
3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy
4. p. no 3
už 1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!
2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-už • práve • priam • hovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu
3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samo • nakoniec • naostatok • napokon • veru • vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť
4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!
5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!
6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3
konečne p. konečný
konečný príd.
1. ktorý je na konci, posledný: k-á zastávka, k-á stanica vlaku, električky, k. cieľ, k. efekt, k. výsledok; účt. k. súčet, k-é vyúčtovanie;
2. trvalý, definitívny: k-é víťazstvo; práv. k. rozsudok proti ktorému niet odvolania; rozhodnúť s konečnou platnosťou;
3. majúci koniec, ukončenie; obmedzený, pomíňajúci: ľudský život je k.; mat. k. rad majúci určitý počet členov; mat. k-á hodnota majúca presné vymedzenie; fyz. k-á rýchlosť majúca určitú (nie konečnú) hodnotu;
konečne prísl.
1. naposledy, nakoniec, napokon: Po dlhej daždivej jeseni konečne prišli tuhé mrazy. (Ondr.) Povedzte nám konečne, čo ste vy. (Jégé) Konečne! zvolanie vyjadrujúce uvoľnenie netrpezlivosti z dlhého čakania ap.;
2. niekedy stráca plný význam a nadobúda povahu častice napokon, nuž, veď: Veď konečne aj židia sú ľudia. (Vám.);
konečnosť, -ti ž. obmedzenosť, ohraničenosť, vlastnosť niečoho konečného (op. nekonečnosť)