konečník -a m. vývod hrubého čreva;
konečníkový príd.
konečník -ka pl. N -ky m.
konečník -ka pl. N -ky m. ▶ vývod hrubého čreva ústiaci ritným otvorom von z organizmu: vyšetrenie konečníka; rozšírená žila v sliznici konečníka; bolesti v konečníku; Nelka je v nemocnici. Operovali jej konečník. [D. Dušek]
konečník vývod hrubého čreva • odb. rektum • zadok • hrub. riť: najradšej by sa mu strčil do zadku, do riti
konečník, -a m. anat. koniec, vývod hrubého čreva;
konečníkový príd.: k. sval, k-é žily;
konečníček, -čka m. zdrob.
konečník m. jtrenč zadná časť niektorého zariadenia a. priečna časť postele pri nohách: konečník (M. Stankovce TRČ) b. zadný šúber na voze: konečník (Rozvadze TRČ)
konečník m anat vývod hrubého čreva: strewo konečnik wen wichazj (RN 17.-18. st); cybula do konečnika strčená zlatú žilu otwára (Zel 18. st)