kondenzátor -a m. tech.
1. prístroj, v kt. sa hromadí elektr. náboj
2. výmenník tepla chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary;
kondenzátorový príd.
kondenzátor [-d-] -ra L -re pl. N -ry m. 1. eltech. ▶ súčiastka zložená s dvoch kovových elektród oddelených nevodivým prostredím (dielektrikom), používaná v elektrických obvodoch na dočasné uchovanie elektrického náboja a tým aj na uchovanie elektrickej energie: statický, silový k.; dolaďovací k. nastaviteľný kondenzátor na dolaďovanie elektrických obvodov; dvojitý otočný k. duál; kapacita kondenzátora veličina udávajúca pomer elektrického náboja na elektródach kondenzátora a napätia medzi nimi 2. tech. ▶ zariadenie, v ktorom dochádza ku kondenzácii, skvapalňovaniu vodných pár al. plynov ochladzovaním: povrchový k.; k. pary
kondenzátor -a m. ‹l›
1. eltech. zariadenie na hromadenie elektrického náboja tvorené sústavou elektród navzájom izolovaných dielektrikom
2. tech. zariadenie na zrážanie pár ochladzovaním, zrážač: ejektorový, povrchový, barometrický k.;
kondenzátorový príd.: eltech. k. výboj; k-á batéria
kondenzátor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. el. tech. prístroj na nahromadenie väčšieho množstva elektriny, sústava vodičov oddelených navzájom vrstvami izolátora: blokový, fixný k., vzdušný k.;
2. tech. zariadenie na zrážanie pary v parnom stroji al. turbíne, chladič: sľudový, povrchový k.;
(jeden) kondenzátor; (bez) kondenzátora; (ku) kondenzátoru; (vidím) kondenzátor; (ó) kondenzátor!; (o) kondenzátore; (s) kondenzátorom;
(tri) kondenzátory; (bez) kondenzátorov; (ku) kondenzátorom; (vidím) kondenzátory; (ó) kondenzátory!; (o) kondenzátoroch; (s) kondenzátormi;