konštrukcia -ie ž.
1. konštruovanie (význ. 1, 2), zostrojovanie, zostrojenie: k. nového typu stroja, pracovať na k-ii lietadla; geom. k. ťažiska, trojuholníka
2. takto vzniknutý útvar; nosná časť stavby; nosná sústava niečoho, kostra: oceľová k. budovy, mosta; nábytok ľahkej k-ie; gram. vetná k. systém vybudovaný na syntaktických vzťahoch
3. teles. sústava, konštitúcia: atlét silnej k-ie;
konštrukčný príd.: k-á úloha, k-á chyba; k-á oceľ;
konštrukčne prísl.: k. vyvážený
konštrukcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
konštrukcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ plán, návrh technického al. stavebného diela (zariadenia, prístroja, stavby a pod.); realizácia technického riešenia podľa projektov, výpočtov, skonštruovanie, zostrojenie: k. robotov; nevhodná k. komínov, predných sedadiel; navrhnúť jednoduchú konštrukciu strechy; pracovať na konštrukcii nového typu lietadla; k. scény trvala niekoľko týždňov 2. ▶ nosná časť, podporná kostra zariadenia, prístroja, stavby a pod.: drevená, kovová, celohliníková k.; zváraná, montovaná k.; železobetónová k. trojposchodového domu; nosná k. mosta ktorá prenáša zaťaženie; diagonálna, radiálna k. pneumatík; k. pre fóliovníky; chybná k. tribúny; vŕzgajúca k. postele; stožiar s rúrkovou konštrukciou; montáž oceľovej konštrukcie; tepelná izolácia v strešných konštrukciách; spoľahlivosť, odolnosť konštrukcií; navrhnúť, zhotoviť, zmontovať, rozobrať, spevniť konštrukciu; celá k. váži desať ton 3. hovor. ▶ konštrukčná, projekčná kancelária, ktorá sa zaoberá prípravou technických plánov: pracovať v konštrukcii; svoj model ani nespoznal, tak ho v konštrukcii pozmenili; Pred novembrom 1989 nás bolo v konštrukcii štyridsaťjeden, zostali devätnásti. [Sme 1997] 4. mat. ▶ postup zostrojovania geometrických útvarov, konštruovanie: k. trojuholníka, rovnobežníka; k. geometrických útvarov pravítkom a kružidlom; opísať postup konštrukcie lichobežníka 5. ▶ anatomická stavba tela, telesný stav, konštitúcia: slabá telesná k.; vzbudzovať pozornosť statnou telesnou konštrukciou; Nie som bohvieakej odolnej fyzickej konštrukcie. [P. Karvaš] 6. lingv. ▶ usporiadanie aspoň dvoch slov do vzájomného vzťahu (gramatického a sémantického) vo vete al. v súvetí, stavba vety: infinitívne vetné konštrukcie; prechodníková k.; pasívna k.; hlavným cieľom polovetných konštrukcií je zhusťovať text 7. ▶ mienka, ktorá nie je ničím potvrdená al. opodstatnená, dohad, domnienka: hypotetické konštrukcie; ničím nepodložené konštrukcie tvrdenia; to je obludná k., nič z toho nie je pravda 8. ▶ usporiadanie istých prvkov, častí do jedného celku, stavba: románová k.; ideová k. divadelnej hry; verš je čisto samoúčelnou konštrukciou [KŽ 1962]
konštrukcia -ie ž. ‹l›
1. odb. vypracovanie plánu, navrhovanie konkrétnych technických riešení na zostrojenie stroja, prístroja, zariadenia, stavby a pod., konštruovanie 1; takto vzniknutá schéma, konštrukčný výkres
2. odb. zostavovanie, zostavenie jednotlivých častí do celku podľa plánu, návrhu, výpočtu a pod., konštruovanie 2, montáž; útvar takto vzniknutý: stavebná k. nosná časť (kostra) stavby
3. mat. postup zostrojovania geometrických útvarov: k. trojuholníka
4. stavba tela, telesná sústava, telesný stav, konštitúcia 3
5. lingv. spôsob spojenia aspoň dvoch slov syntaktickým vzťahom; útvar takto vzniknutý: infinitívna, polovetná, prechodníková, participiálna k.
6. zried. neopodstatnený, nepodložený názor, tvrdenie, výmysel;
konštrukčný príd.: k. materiál; k. systém montovaných budov; k-é oddelenie, k-á kancelária; k. inžinier;
konštrukčne prísl.
konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho • kostra: konštrukcia, kostra mosta • skelet: betónový skelet stavby • konštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcie • rám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicykla • zastar. sústav (Vajanský)
zloženie súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené: zloženie pôdy, zloženie vlády • štruktúra: štruktúra dreva • skladba: skladba obyvateľstva • odb. sklad: hláskový sklad • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba tela • zostava (zostavenie istého celku): zostava mužstva • systém • sústava (súbor prvkov spätých istými vzťahmi): jazykový systém, školská sústava • kompozícia (usporiadanie prvkov): kompozícia románu • konštrukcia • konštitúcia: atlét silnej konštrukcie, konštitúcie
konštrukcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. odb. zostavenie, zostrojenie jednotlivých častí, súčiastok podľa určitého plánu; konštruovanie: k. ťažiska, štvoruholníka;
2. v základných črtách skonštruovaná vec, kostra: nosná, drevená, železná, železobetónová k. stavby, mosta; pren. k. deja, drámy;
3. telesná sústava: telesná k., človek pevnej, slabej k-ie;
konštrukčný príd.: k. krov, k-á oceľ, k-á práca, k-é oddelenie;
konštrukcia ž lat pren schopnosť: gramaticus prawdu prodat ma dobru constructiu, kteru donatista aneb principista tessko poznat umegu (BV 1652)