Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

konštrukcia -ie ž.

1. konštruovanie (význ. 1, 2), zostrojovanie, zostrojenie: k. nového typu stroja, pracovať na k-ii lietadla; geom. k. ťažiska, trojuholníka

2. takto vzniknutý útvar; nosná časť stavby; nosná sústava niečoho, kostra: oceľová k. budovy, mosta; nábytok ľahkej k-ie; gram. vetná k. systém vybudovaný na syntaktických vzťahoch

3. teles. sústava, konštitúcia: atlét silnej k-ie;

konštrukčný príd.: k-á úloha, k-á chyba; k-á oceľ;

konštrukčne prísl.: k. vyvážený

konštrukčný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s konštrukciou, návrhom a realizáciou technického riešenia stroja, zariadenia, stavby a pod.: originálne konštrukčné riešenie; konštrukčná chyba zapríčinená nesprávnou konštrukciou; nedoriešený k. problém; konštrukčné práce, úpravy; základné konštrukčné parametre lode; konštrukčná kancelária ktorá sa zaoberá prípravou technických plánov; uviesť konštrukčné údaje o výrobku výkresy, rozmery, hmotnosť, použitý materiál a pod.
2. ▶ vzťahujúci sa na konštrukciu, nosnú časť stroja, zariadenia, stavby a pod.; určený na zhotovovanie konštrukcií, na výrobu strojov, náradia a pod.: k. betón; konštrukčná oceľ; vynikajúce konštrukčné vlastnosti hliníka; používať moderné konštrukčné materiály

konštrukcia -ie ž. ‹l›

1. odb. vypracovanie plánu, navrhovanie konkrétnych technických riešení na zostrojenie stroja, prístroja, zariadenia, stavby a pod., konštruovanie 1; takto vzniknutá schéma, konštrukčný výkres

2. odb. zostavovanie, zostavenie jednotlivých častí do celku podľa plánu, návrhu, výpočtu a pod., konštruovanie 2, montáž; útvar takto vzniknutý: stavebná k. nosná časť (kostra) stavby

3. mat. postup zostrojovania geometrických útvarov: k. trojuholníka

4. stavba tela, telesná sústava, telesný stav, konštitúcia 3

5. lingv. spôsob spojenia aspoň dvoch slov syntaktickým vzťahom; útvar takto vzniknutý: infinitívna, polovetná, prechodníková, participiálna k.

6. zried. neopodstatnený, nepodložený názor, tvrdenie, výmysel;

konštrukčný príd.: k. materiál; k. systém montovaných budov; k-é oddelenie, k-á kancelária; k. inžinier;

konštrukčne prísl.

konštrukcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.

1. odb. zostavenie, zostrojenie jednotlivých častí, súčiastok podľa určitého plánu; konštruovanie: k. ťažiska, štvoruholníka;

2. v základných črtách skonštruovaná vec, kostra: nosná, drevená, železná, železobetónová k. stavby, mosta; pren. k. deja, drámy;

3. telesná sústava: telesná k., človek pevnej, slabej k-ie;

konštrukčný príd.: k. krov, k-á oceľ, k-á práca, k-é oddelenie;

konštrukčne prísl.

(jeden) konštrukčný; (bez) konštrukčného; (ku) konštrukčnému; (vidím) konštrukčného; (ó) konštrukčný!; (o) konštrukčnom; (s) konštrukčným;

(traja) konštrukční; (bez) konštrukčných; (ku) konštrukčným; (vidím) konštrukčných; (ó) konštrukční!; (o) konštrukčných; (s) konštrukčnými;

(jeden) konštrukčný; (bez) konštrukčného; (ku) konštrukčnému; (vidím) konštrukčný; (ó) konštrukčný!; (o) konštrukčnom; (s) konštrukčným;

(dva) konštrukčné; (bez) konštrukčných; (ku) konštrukčným; (vidím) konštrukčné; (ó) konštrukčné!; (o) konštrukčných; (s) konštrukčnými;

(jedna) konštrukčná; (bez) konštrukčnej; (ku) konštrukčnej; (vidím) konštrukčnú; (ó) konštrukčná!; (o) konštrukčnej; (s) konštrukčnou;

(dve) konštrukčné; (bez) konštrukčných; (ku) konštrukčným; (vidím) konštrukčné; (ó) konštrukčné!; (o) konštrukčných; (s) konštrukčnými;

(jedno) konštrukčné; (bez) konštrukčného; (ku) konštrukčnému; (vidím) konštrukčné; (ó) konštrukčné!; (o) konštrukčnom; (s) konštrukčným;

(dve) konštrukčné; (bez) konštrukčných; (ku) konštrukčným; (vidím) konštrukčné; (ó) konštrukčné!; (o) konštrukčných; (s) konštrukčnými;