Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;

končiac predl. s I vyj. koniec v poradí al. v čase: obslúžili všetkých – začínajúc objednanými svadobníkmi a k. náhodnými hosťami;

opak. končievať -a

// končiť sa mať koniec, prestávať: za riekou sa mesto k-í, deň sa ešte nek-í; slovo sa k-í na samohlásku má na konci samohlásku;

opak. končievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
končiť ‑í ‑ia ‑nč/‑i! nedok.; končiť sa

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

končiť sa -čí sa -čia sa konči sa/konč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ blížiť sa ku koncu, dokončievať sa, mať koniec; syn. završovať sa; op. začínať sa: prázdniny sa končia; rok sa končí; hra, schôdza, výstava sa končí; Snehom zasypáva [metelica] stopy končiaceho sa dňa. [K. Jarunková]; Vždy keď sa končí leto a blíži sa jeseň, radšej som na Dolniakoch. [V. Šikula]
2. (čím; ako) ▶ mať nejaký koniec, mať nejakú podobu v poslednom úseku trvania: román sa končí happyendom; jeho život sa končí nečakane a tragicky; veď vieš, ako sa končia podobné prípady; slová končiace sa na samohlásku
3. ▶ postupne sa míňať, spotrebúvať, používaním sa zmenšovať, ubúdať: zásoby sa nám končia
▷ opak. končievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ skončiť sa

končiť1 -čí -čia konči/konč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. (čo (čím); s čím; ø) ▶ zakončovať istú činnosť, podujatie a pod.; dovádzať niečo do konca, do stavu, keď je to hotové; syn. završovať; op. začínať: k. prácu, prednášku; k. zber ozimín; musím už k.; dnes už končíme (s robotou); končím svoju poznámku; rozhovor končia pozdravom; vyhlásil, že končí s hereckou kariérou; štúdium končil tohto roku; Končila službu a prišla mu zároveň zaželať dobrú noc. [K. Lazarová] ▷ opak. končievať -va -vajú -val; dok. ↗ skončiť; ↗ i končiac

končiť2 -čí -čia konči/konč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. expr. (kde) ▶ ocitať sa niekde v dôsledku istej neželanej činnosti, vlastnosti a pod.: plastové lyžičky končia v koši; šteňatá často končia v útulkoch; splašky zo žúmp končia v Liptovskej Mare; ako moderátor v televízii končíš!

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

končiť, -í, -ia, rozk. -nč/-nči nedok. (čo) ukončovať, dokončovať, zakľučovať, dovršovať, završovať: k. prácu, rozhovor, k. štúdia; kniž. k. pozemskú púť o smrti;

opak. končievať, -a, -ajú;

dok. dokončiť, skončiť, ukončiť

|| končiť sa mať koniec, prestávať: rok, deň sa končí, hra sa končí; gram. slovo sa končí na samohlásku;

opak. končievať sa;

dok. skončiť sa

Morfologický analyzátor

končiť nedokonavé sloveso
(ja) končím VKesa+; (ty) končíš VKesb+; (on, ona, ono) končí VKesc+; (my) končíme VKepa+; (vy) končíte VKepb+; (oni, ony) končia VKepc+;

(ja som, ty si, on) končil VLesam+; (ona) končila VLesaf+; (ono) končilo VLesan+; (oni, ony) končili VLepah+;
(ty) konč, konči! VMesb+; (my) končme, končime! VMepa+; (vy) končite, končte! VMepb+;
(nejako) končiac VHe+;

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
končiť končiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

končiť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a končíme v nedeľu ≈ a končíme v neděli
končil Amundsen s úsmevom ≈ končil Amundsen s úsměvem
končil jazdec na čiernom ≈ končil jezdec na černém
končil, vošiel medzi vývraty ≈ končil, vešel mezi vývraty
mu končila pod nohami ≈ mu končila pod nohama
pomaly končili a už ≈ pomalu končily, a už
uhorský trón a končí ≈ uherský trůn a končí
Už končíme, pani veliteľka ≈ Už končíme, paní velitelko
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a končí na ich ≈ and ends on their
končí a niečo sa ≈ ending, and something was
končí, keď kapitán Regan ≈ ends when Captain Regan
končí na ich území ≈ ends on their territory
končí v rámci Spoločenstva ≈ terminates within the Community
začína a končí mimo ≈ begins and ends outside
začína a končí na ≈ begins and ends on
začína alebo končí mimo ≈ begins or ends outside
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor