koniec -nca m.
1. posledná, krajná časť niečoho; takéto miesto; zakončenie, kraj, op. začiatok: k. dediny, k. citátu; spojiť k-e drôtu, pri k-i zúžený; k-e plachty rohy
2. posledná fáza niečoho, op. začiatok: k. roka, na k-i leta, k. prestávky, blížiť sa ku k-u; mať dobrý k. výsledok
3. smrť, zánik: chorý dodýchal, nastal k.
● → palica má dva k-e; hore k-om zvislo, kolmo; chytiť, držať niečo za → správny k.; ísť na vec z → opačného k-a; nevie, z ktorého k-a začať ako, odkiaľ; ťahať za kratší k. byť v nevýhode; zohnutý, skrčený vo dva k-e veľmi zhrbený; na k-i bič plieska koniec je rozhodujúci; od začiatku do k-a stále; to nemá k-a-kraja, to neberie k-a je to pridlhé, trvá to pridlho; už je k. (všetkému) všetko je stratené; byť v k-och bezradný; to by bol môj k. to by som nezniesol;
koncom predl. s G vyj. čas pri konci, na konci časového úseku: k. roka;
koncový príd.: k. bod; k-é svetlá (auta), k. hráč; k-á plachta;
konček -a m. zdrob. k 1: k. jazyka
konček -ka pl. N -ky m. zdrob.
koniec konca pl. N konce m. 1. ▶ posledná, krajná časť, zakončenie niečoho; miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; op. začiatok: k. palice, lana; k. vlaku; dolný, horný k. dediny; slová na konci vety; obhrýzať k. ceruzky; stáť na konci nástupišťa; dotknúť sa konca nosa, jazyka 2. ▶ posledný, časovo vymedzený úsek niečoho, ukončenie, záver; op. začiatok: k. zápasu; k. mesiaca, roka; k. leteckého poplachu; deň sa chýli ku koncu; pamätať si niečo do konca života; dotiahnuť prácu do konca 3. ▶ úplné zastavenie všetkých prejavov života (najmä u človeka), smrť, úmrtie, zánik: svoj k. našiel pod kolesami auta; vydýchol a nastal k.; už je s ním k. čoskoro zomrie, niet mu pomoci; Myslieva často na smrť, na svoj koniec. [P. Jaroš]; Drevenici starého otca však raz navždy osud vymeral neúprosný koniec. [A. Habovštiak]; Stihol ju strašný koniec. [M. Urban] □ bibl. koniec sveta skončenie vesmíru i všetkého fyzického života, spojené s posledným súdom 4. ▶ zavŕšenie, výsledok poslednej fázy niečoho, záver; skončenie nejakého javu, stavu al. pocitu: dobrý k.; román so šťastným, s tragickým koncom; k. bolesti, smútku; medzi nami je k. skončilo sa naše priateľstvo, náš vzťah a pod.; už je k. všetkému ↗ i fraz.; jej príchod znamenal k. neistoty a útrap 5. obyč. v spojení a koniec blíži sa významu citoslovca ▶ vyjadruje rázne rozhodnutie pri odmietaní niečoho, potvrdzuje platnosť výroku; syn. a hotovo, a basta: nedám a k.; povedala som a k. ◘ fraz. byť/postaviť/držať sa/udržať sa hore koncom stáť na nohách; byť na konci so silami/s nervami nevládať konať ďalej; byť v koncoch byť bezradný, nevedieť, čo robiť ďalej; ešte nie je všetkému koniec al. ešte nie je všetkým dňom koniec ešte bude príležitosť niečo urobiť, dokončiť; chytiť/vziať niečo za správny koniec zvoliť vhodný postup; ísť na vec z opačného konca robiť niečo úplne inak; každý ťahá za svoj koniec každý uprednostňuje svoje záujmy, koná vo svoj prospech; [bývať, žiť] na konci sveta nachádzať sa veľmi ďaleko od civilizovaných centier; nemá to konca-kraja al. to neberie konca a) je to pridlhé b) trvá to pridlho; nevie, z ktorého konca začať nevie, ako má k určitej záležitosti pristúpiť, ako má začať (konať, rozprávať a pod.); ťahať za kratší koniec byť v nevýhode; to by bol môj koniec to by som nezniesol, nezvládol, neprežil a pod.; to nie je koniec sveta to, čo sa stalo, nie je také hrozné, ako sa to spočiatku javilo, nemá to definitívnu platnosť; urobiť koniec niečomu skončiť, skoncovať s niečím; urobiť s niečím krátky/rýchly/rázny koniec urýchlene niečo skončiť; už je koniec všetkému všetko je stratené; vo dva konce [zohnutý, skrčený] veľmi dopredu nahnutý, skrčený (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.) ◘ parem. koniec dielo chváli až na konci sa ukáže úspešnosť al. neúspešnosť v nejakej činnosti; koniec dobrý, všetko dobré; na konci bič plieska rozhodujúci je záver, výsledok; [každá] palica má dva konce následky nášho konania môžu byť iné, ako predpokladáme; žart. všetko má svoj koniec, len klobása má dva; všetko má svoj koniec všetko sa raz musí skončiť, aj keď nám je to ľúto; zlý začiatok, dobrý koniec ▷ konček -ka pl. N -ky m. zdrob.: k. jazyka; rozštiepené končeky vlasov; odkrojiť k. chleba; vykrútil si končeky fúzov; pokožku jemne masírujte končekmi prstov; Čiahol rukou, že zdvihne konček klbka a znova ho namotá. [Ľ. Feldek]; Strčil konček rožka do úst, zobral do ruky pohár. [V. F. Šikula]; Končekom topánky nenápadne napísal na podlahu. [J. Uličiansky]; ↗ i koncom
hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihly • špica • špic • špička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazyka • zried. hrotec
konček 1. p. hrot 2. p. odrezok
odrezok odrezaný kúsok • úrezok: odrezky, úrezky kože • obrezok: obrezky z mäsa • skrojok • skrajok (odrezok vrchu repy s listami) • okrajok: repné okrajky (F. Hečko) • konček: konček chleba
konček p. koniec
koniec, konca m.
1. kde sa niečo končí, kraj: k. cesty, horný, dolný, nižný, vyšný k. dediny, k. piesne, k. knihy, k. vety, na konci
● palica má dva konce (prísl.) konečný výsledok počínania nebýva vždy istý; ísť, dostať sa až na k. sveta veľmi ďaleko; hovor. postaviť niečo hore k-om, stáť hore k-om a) zvisle, b) naopak; fam. stojíme hore k-om žijeme ako-tak, chodíme; chytiť niečo za dobrý, za správny, za zlý k., z iného k-a (pristupovať k niečomu ap.) z výhodnej, správnej, nevýhodnej al. nesprávnej, z inej stránky; hovor. ťahať za kratší k. mať zo spoločného podnikania len nevýhody; hovor. každý ťahá za svoj k. robí si podľa svojej vôle, vo svoj prospech; ľud.: zložiť niečo vo dva k-e napoly; je zohnutý, skrčený vo dva k-e (Kuk.) je veľmi zhrbený;
2. posledný časový úsek niečoho: k. roka, k. vojny, na k-i júla, ku k-u XIX. stor., chýliť sa ku k-u
● od začiatku do k-a cez celý čas; hovor. pôjdem, nedám a koniec! výraz rázneho rozhodnutia (pri zápore odmietnutia); hovor. je v koncoch (napr. s vedomosťami) nevie, ako ďalej, nevie viac; koniec koncov napokon, konečne; rečiam nebolo konca-kraja pridlho trvali; nemať konca-kraja a) dlho trvať; b) o niečom veľmi veľkom, rozsiahlom;
3. výsledok, ukončenie: mať dobrý, zlý k.; Koniec bol vždy ten, že Nandi sa rozreval. (Vans.)
● ešte nie je všetkému k. ešte sa všetko neskončilo; urobiť s niečím, niečomu (krátky) k. (rýchlo) skončiť; urobiť k. svojmu životu spáchal samovraždu; to vezme zlý koniec (Tim.) zle sa to skončí; Ktovie, aký to ešte vezme koniec? (Jégé) ako sa to skončí, s akým výsledkom;
4. smrť: nastal k.; Rozpráva o jej živote, múdrosti a konci. (Taj.)
● Ten nezíde dobrým koncom zo sveta (Kuk.) neumrie prirodzenou smrťou;
koncový príd. k 1 stojaci na konci niečoho: k. bod úsečky, k-á slabika, hláska;
konček, -a m. zdrob. expr. k 1: k. nosa, k-y prstov, pridať soli na k. noža
konček i končík m. (končok) 1. expr. koniec, zakončenie niečoho: Končeki sa už usknutie (Detva ZVO); Tag odletovali ti končeki, čo sa lamali (Riečnica KNM); Konček s teho odľecel (Dl. Lúka BAR); Odruc uš toten končik, bo ci paľce zhora! (Prešov) 2. kovové pierko na písanie nasadzované na rúčku: Rúčku na pero som mav celí rog, aľe končeki sa kupuvali často (Lapáš NIT); Rosčapeu̯ sa mi končok, požičajťe mi voľagdo druhí! (Pukanec LVI) 3. stuha visiaca z party: končoki (Kostol. Moravce KRU)
končík p. konček
koniec [-(i)ec] m 1. miesto, kde sa niečo končí, krajná časť niečoho: zahon roli konecz od koncze (ŽK 1481) po celej dĺžke; na horniem konczy bidlela (V. ZÁLUŽIE 1617); cžtwrtina (role) aby tak wymerana byla konecz do koncza (P. ĽUPČA 1620) po celej dĺžke; platyl sem od gedneho konca ocelowany wretena (ZVOLEN 1648) špičky; limes: konec zemsky (VT 1648) hranice: oblyčsky hodbabem w koncach ssyte (s. l. 1737) na rohoch vyšité; hirqvus: kútek oka, konec oka; penultimus: druhy od kónca (KS 1763) predposledný L. na čo, k čomu k-om končiaci pri niečom: pro terra arabili na hraczku konczom (TURIEC 1591); luka na jarek konczom deli se takto (S. ŠTVRTOK 1633); Prossowskeho Yssaka založnicze Na tehle wedle Yaloxowey k ceste konczom in fl 10 (ZVOLEN 1645); kopanica w Kalinowey do Paterowey koncom se Dore odsuzuge (PONIKY 1795); k. koncom, k. koncov na samom konci: (lúka) bila od zemy Blahutouskych konyecz konczow y ze zemyami koncza sadu gsauczymy (D. JASENO 1687); (hraničný) kamen, ktery gest powysse hroble pry panskych rybnykoch kongecz konczom (LIPTOV 1733); zem nebila gesste zaslata a czesta konjecz konczom prez nu ubita bila (TURIEC 1730) krížom F. (prášku) co se na konec nože wezme (RT 17. st) troška; as na konyetz sveta (DŽ 1752) veľmi ďaleko; duša na koncu gazyka sedy (SJ 18. st) človek zomiera; múdrost dosahuge od kónca až do kónca (KB 1757) všade; (obilie) na poly hore konczom zustawa (KĽÚČOVÉ 1681) je poľahnuté; gednim konczom wyceg drzat nebudete (HLOHOVEC 1743) spoločne; kyj ma dwa konce (SiN 1678) nevieš, ako vec dopadne 2. čas, keď sa niečo končí; posledný časový úsek niečoho: sudili prawo gruntowne od poczatku az do koncze (P. ĽUPČA 1543) po celý čas; pri konczj gey smrtj (BÁTOVCE 1591); na konec novembra (RUŽOMBEROK 1601); (šťastie) nemuže stale bit, musy swug konecz wzit (BV 1652) skončiť; konyecz žywota oczekawagicze (KRUPINA 1685) smrť; králowstwj geho nebude met kóncu (KB 1757) bude večné; konec sweta (SPr 1783) zánik; koňec jeho očekávali (BR 1785) smrť; pren bibl: ya sem počatek a konecz (TC 1631) večný; (Boh) bez konce wečne prebýwa (CC 1655) neprestajne L. obily muže se wyslati koniecz konczom wen w poli (TRENČÍN 1648) napokon, konečne F. (hriech je) z počatku med, na konci ged; kde wýc ubýwa než prybýwa, tam skoro messecz konecz mýwa vyprázdni sa; smrt wssem lidem činj konecz všetci umierajú (SiN 1678) 3. výsledok, ukončenie nej. činnosti: (spor) miezi obiema stranoma w dobry konecz prziwesty (BLATNICA 1479 SČL) vzájomne sa dohodnúť; w konecz gisti sie sprawiti (ŽK 1493); zloczynczom gse zasluzieny konec stal (BRATISLAVA 1526) o odsúdení; (vec) chczeme az (k) dobremu konczy prywesty (HLOHOVEC 1559) úspešne ukončiť; (zvady) kterych konecz negisty gest (SUČANY 1579 E); k zlemu koncy ma prigity (P. ĽUPČA 1580) nedobre sa skončí; (právu) nebylo koncza (POĽANOVCE 1584) preťahovalo sa; zmlowa do koncze prinde (s. l. 16. st) o vypršaní jej termínu; armada byla wssetka do koncza zbyta od neprytela (s. l. 1640-43) do posledného vojaka; o tom do konce newye (BELÁ 1664) vôbec nič; konecz mezy nima udelal (SKALICA 1687) rozsúdil ich; rod mel konec wzyti (SP 1696) vyhynúť; konec ukladam knihý tegto (SK 1697) končím; posledný wuly k konczy priwedly (KLOBUŠICE 1718) vyplnili; swadebnemu weseli konec učinity (KLÁŠTOR p. Z. 1724) ukončiť; tegto causy y za čtiry roky nebude koncza (MARTIN 1731) neskončí sa; kaplnku ku koncsy priwesty ((NITRA) 1742) dostavať; na zly konec winde (GŠ 1758) zle sa skončí; pri s. stolici instancij swogeg konec obsahnuti nemohli (KOŠECA 1785) konečné rozhodnutie; zlost kónca nemjwá (BlR 18. st) nekončí sa 4. účel, cieľ, spôsob: prycžiny, pro ktere staw manželsky vstanoweny byl a yakowemu konczy (BAg 1585) prečo; (nemovitosť) predalj timto konczom, abj na gjneho neprisslo nez na dwuch synow (SLIAČE 1611); (dáva bratovi) zlatych pet a meru, a to k tomu koncy, aby on pokog mel od neho (P. ĽUPČA 1653) preto; kedi pila netatu a k gakemu konczu (VELIČNÁ 1724) prečo; matka bozská žadnym koncem žadneg žene podobná nebude (PW 1752) nijakým spôsobom; z gakeho konca, z gakeg pričiny to činil (MS 1758); wrchnost k tomu konczj gest zridzena, abj zlich trestala (LIPTOV 1760) preto; porcie panskie žadnym koncom odebrat richtar nemože (SIHELNÉ 1776 LP) v nijakom prípade L. rozdrapila fiertušku koniec koncom po brušku (PV 18. st) vonkoncom, celkom 5. bal nej. tkaniny: dwa koncze platna, geden konecz na obrusy a druhy konec sprosteho platna (s. l. 1564); geden konyecz sukna, w kterem bude triczat ryffov (KRUPINA 1721) 6. mužský al. zvierací (samčí) pohlavný úd: kohož konecz boly (KLe 1740); koni konec teče (RG 18. st); koncový príd k 1: zahrada hore konczowa (T. DVORY 1738); pobral štyri konczowe obruče (s. l. 1777); konček m dem 1. k 1: ostrihag konowj končeky z chwosta a z hriwj (RN 17.-18. st); pupček a konček (pšenice), ktery se paučyt w zemy obiceg ma (PH 1770) klík 2. k 5: geden konček platna zrebniho (ZVOLEN 1739) 3. k 6: cibulne lupenj prilož diteti spredu na konček, priwede ge k močenj (RN 17.-18. st) 4. vyšívaný cíp šatky na hlavu: ssest čepcow a končekow sem dala (PUKANEC 1794) P. atpn Petro Konczekowycz (v Z. Kostoranoch 1476); Jan Konczek (LACLAVÁ 1596)