kompromis -u m. dohoda na zákl. vzájomných ústupkov: nevyhnutný k.; nepozná k. je zásadový
□ robiť k-y;
kompromisný príd.: k-é riešenie;
kompromisne prísl.
kompromis -su pl. N -sy m. ⟨lat.⟩ ▶ vzájomné ústupky vedúce k dohode; dohoda založená na vzájomných ústupkoch: hľadať, navrhnúť, uzavrieť rozumný k.; nie je ľahké nájsť prijateľný k.; nakoniec sa dohodli na kompromise; riešenie sa nezaobišlo bez kompromisov; pristúpiť, nepristúpiť na k.; urobiť k.; robiť kompromisy; nepoznať kompromisy byť nekompromisný; Každý kompromis plodí nespokojnosť na oboch stranách. [J. Lenčo]; Život - to sú kompromisy. [G. Rothmayerová]; Som za kompromisy, hoci nie za každú cenu. [Pt 2002]
kompromis -u m. ‹l› dohoda na základe vzájomných ústupkov; ústupok urobený v záujme dohody: uzavrieť k.; medzinár. práv. dohoda strán odovzdať spor na riešenie rozhodcom;
kompromisne prísl.;
kompromisnosť -ti ž.
kompromis, -u m. dohoda na základe vzájomných ústupkov: výhodný k., urobiť k.; človek nepoznajúcu k. pevný v zásadách, zásadový; riešiť vec k-om;
kompromisný príd. pripúšťajúci ústupky: k. človek. k-é riešenie sporu na základe vzájomných ústupkov;
(jeden) kompromis; (bez) kompromisu; (ku) kompromisu; (vidím) kompromis; (ó) kompromis!; (o) kompromise; (s) kompromisom;
(dva) kompromisy; (bez) kompromisov; (ku) kompromisom; (vidím) kompromisy; (ó) kompromisy!; (o) kompromisoch; (s) kompromismi;