komplex -xu pl. N -xy I -xmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ celok zahŕňajúci niekoľko vzájomne prepojených al. funkčne súvisiacich častí zväčša veľkých rozmerov (stavieb, budov): ubytovací, hotelový, kláštorný k.; k. kultúrnych zariadení; vybudovať polyfunkčný k.; Nájsť východ z komplexu mi zabralo hodinu. [M. Hvorecký]
2. ▶ súbor vecí, javov obsahujúci podstatné zložky: k. informácií, otázok, poznatkov, problémov; omladzujúci, vitamínový k. krému; ponúkať k. služieb
3. obyč. pl. komplexy chem. ▶ zlúčeniny zložené z centrálneho atómu, na ktorý sú viazané ďalšie atómy, molekuly al. ióny: organické komplexy; komplexy jódu, železa, zlúčenín; viazať do komplexov ióny kovov
4. ▶ skupina duševných faktorov, ktoré ovplyvňujú prežívanie človeka a jeho psychickú rovnováhu: mať komplexy z nadváhy, z nedostatočného vzdelania; trpieť komplexom viny; liečiť si svoje komplexy; Voľní ste vtedy, keď všetko beriete prirodzene, bez komplexov. [P. Andruška]; Z bezmocnosti sa rodil komplex a ten ho znova hnal do blaženej opitosti. [Slo 2002] □ psych., lek. oidipovský komplex a) u chlapcov domnelý erotický vzťah syna k matke spojený so žiarlivosťou na otca b) u dospelých mužov prílišná pripútanosť k matke; Elektrin komplex prejavujúci sa chorobnou závislosťou dcéry od otca a žiarlivosťou na matku; napoleonský, Napoleonov komplex a) komplex mužov nižšieho vzrastu b) komplex ľudí, ktorí si nejakým spôsobom kompenzujú svoje nedostatky, napr. prehnanou súťaživosťou s inými; komplex menejcennosti nízke sebavedomie; mesiášsky, spasiteľský komplex presvedčenie človeka, že iba on môže niekomu pomôcť, zachrániť niekoho