komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)
komparatív [-t-] -vu pl. N -vy m. ⟨lat.⟩ lingv. ▶ druhý stupeň prídavných mien a prísloviek: ohýbacia prípona komparatívu; dvojtvary komparatívu; pravidelne utvorený k.
komparatív -u m. ‹l› lingv. druhý stupeň pri stupňovaní prídavných mien a prísloviek vyjadrujúci vyššiu mieru vlastnosti pri porovnávaní (väčší, lepšie) al. jednoduché zosilnenie (dlhšia doba);
komparatívny2 príd.: k. tvar
komparatív, -u m. gram. tvar prídavného mena a príslovky vyjadrujúci zväčšenú mieru vlastnosti; druhý stupeň pri stupňovaní;
komparatívny1 príd.: gram. k-a prípona prípona komparatívu
(jeden) komparatív; (bez) komparatívu; (ku) komparatívu; (vidím) komparatív; (ó) komparatív!; (o) komparatíve; (s) komparatívom;
(štyri) komparatívy; (bez) komparatívov; (ku) komparatívom; (vidím) komparatívy; (ó) komparatívy!; (o) komparatívoch; (s) komparatívmi;