komisia -ie ž. skupina osôb poverených istou úlohou: kontrolná, skúšobná k., volebná k., zasadanie k-ie; vymenovať k-iu;
komisionálny príd. vykonávaný v komisii al. pred ňou: k-e konanie; k-a skúška;
komisionálne prísl.: k. posúdiť
komisia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. (i na čo; pre čo; pri čom) ▶ volený al. menovaný kolektív poverený určitými úlohami: volebná, disciplinárna k.; klasifikačná, akreditačná k.; zasadnutie predmetovej komisie; predseda maturitnej komisie; členovia okrskových komisií; k. na ochranu ľudských práv; k. pre životné prostredie; k. pri ministerstve vnútra; k. na riešenie problematiky pohraničných oblastí; zriadiť komisiu pod vedením podpredsedu vlády; vypovedať pred vyšetrovacou komisiou □ Európska komisia nezávislá inštitúcia, ktorá reprezentuje a presadzuje záujmy Európskej únie ako celku, skr. EK 2. ekon. ▶ predaj použitého tovaru, dopredaj tovaru: k. výpočtovej techniky; dať niečo do komisie zveriť na predaj
komisia -ie ž. ‹l›
1. volený al. menovaný kolektívny orgán na úradné al. iné konanie al. činnosť: kontrolná k.
2. zverenie vecí do predaja; (spravidla predtým) príkaz na upovedomenie, splnomocnenie na zaobstaranie niečoho
komisia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. skupina odborníkov poverených nejakou funkciou: plánovacia, skúšobná, vyšetrujúca, volebná k.; delimitačná k.; k. na ochranu pamiatok;
2. obch. dať tovar do k-ie zveriť na predaj
(jedna) komisia; (bez) komisie; (ku) komisii; (vidím) komisiu; (ó) komisia!; (o) komisii; (s) komisiou;
(dve) komisie; (bez) komisií; (ku) komisiám; (vidím) komisie; (ó) komisie!; (o) komisiách; (s) komisiami;