komisár -a m. osoba poverená osobitnou úlohou (v rozlič. oblastiach činnosti), najmä zastupovať štát, organizáciu ap.: vyšetrujúci, politický k.; k. výstavy; ľudový k. star. názov ministra v býv. Sov. zväze; k. OSN pre utečencov, k. Európskej únie, komisárka -y -rok ž.;
komisársky príd.;
komisárstvo -a -tiev s.
1. funkcia komisára
2. komisariát
komisár1 -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ (i pre čo) 1. ▶ (v niektorých krajinách al. medzinárodných organizáciách) osoba poverená vykonávaním osobitnej úlohy; stupeň hodnosti v administratíve: štátny, štábny k.; policajný, vyšetrovací k.; vysoký k. OSN pre ľudské práva, pre utečencov; k. Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny; sčítací k. kto vykonáva sčítanie obyvateľov v danom obvode □ ľudový komisár minister v bývalom Sovietskom zväze (do r. 1946) 2. ▶ člen Európskej komisie (nominovaný národnou vládou, navrhnutý Radou Európskej únie a schválený Európskym parlamentom) zodpovedný za určitú oblasť v rámci celej Európskej únie: noví európski komisári; k. Európskej únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež; spravidla každá členská krajina EÚ má jedného komisára; uchádzať sa o post, funkciu komisára ▷ komisárik1 -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob. iron.: počúvať rady kadejakých komisárikov; komisárka -ky -rok ž.: generálna k. slovenskej expozície na EXPO 2010; kandidátka na komisárku EÚ pre šport
komisár2 -ra L -ri pl. N -re m. ⟨nem. ~ lat.⟩ ▶ (v minulosti) vojenský čierny chlieb v podobe tehly: zjesť pol komisára; prežúvať k.; Zajtra prinesie celý komisár a konskú klobásu. [L. Ťažký] ▷ komisárik2 -ka pl. N -ky m. zdrob.: Vnútri sme boli mäkkí, bolo nás možno natierať na chlieb, na čierny komisárik. [Š. Žáry]
komisár -a m. ‹l›
1. osoba určená na uskutočňovanie, na uskutočnenie osobitnej úlohy, najmä zastupujúca štát, správnu radu pri nejakej úlohe: európsky k.; skúšobný k. člen skúšobnej komisie; polit. (predtým v sovietskom prostredí) osoba poverená vykonávať osobitnú politickú funkciu v štátnej správe, v armáde, v podnikoch a pod.
2. ľudový k. (v bývalom ZSSR do r. 1946) vedúci ľudového komisariátu, minister
3. (predtým) stupeň úradnej hodnosti vo verejnej správe (u vysokoškolsky vzdelaných štátnych úradníkov) vyšší ako koncipista; (u nás predtým) titul štátneho úradníka (aj bez vysokoškolského vzdelania): k. štátnych železníc; – policajný k.
4. voj. hist. (v niektorých armádach) úradník al. dôstojník vojenskej intendančnej služby;
komisársky príd.: k-a funkcia
komisár1, -a m. osoba poverená vykonávaním nejakej úlohy al. úradu, obyč. v administratíve, v armáde a pod.: skúšobný k., vojenský, policajný k.; ľudový k. starší názov pre člena vlády v SSSR; Rada ľudových komisárov starší názov pre vládu v SSSR;
komisárka, -y, -rok ž.;
komisárstvo, -a, -tiev str. úrad komisára, komisariát
komisár2, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. voj. slang. vojenský chlieb;
komisárik, -a m. zdrob. expr.
(jeden) komisár; (bez) komisára; (ku) komisárovi; (vidím) komisára; (ó) komisár!; (o) komisárovi; (s) komisárom;
(štyria) komisári; (bez) komisárov; (ku) komisárom; (vidím) komisárov; (ó) komisári!; (o) komisároch; (s) komisármi;