kolovať nedok. pohybovať sa v (o)kruhu, obiehať, cirkulovať: krv k-je v žilách; peniaze k-jú, dať k. obežník; po meste k-li správy šírili sa
kolovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovanie nedok. 1. ▶ (o predmetoch) pohybovať sa (často v kruhu) od jednej osoby k druhej podávaním, posúvaním al. posielaním; syn. obiehať: kniha kolovala po celej miestnosti; nechať k. fľašu; po škole kolovali maturitné otázky; pozri si a daj k.! 2. ▶ (o informáciách) ústne al. inak sa šíriť, dávať do pozornosti: kolujú fámy, dohady; medzi ľuďmi kolujú príbehy, historky; po internete koluje množstvo vtipov; O každom človeku kolujú chýry, nikto nie je bez nepriateľov. [R. Sloboda] 3. ▶ (o krvi) plynule dookola prúdiť, pretekať; syn. cirkulovať: v žilách koluje krv; Stotožnený s prírodou žije s ňou; možno jeho žilami koluje zelená krv. [Š. Žáry] 4. ▶ (o peniazoch) byť v obehu: falošné stodolárovky kolujú po svete už dávno ◘ fraz. v žilách mu koluje kráľovská krv pochádza z kráľovského rodu
kolovať pohybovať sa v okruhu, v kruhu • obiehať • cirkulovať: tlačivo koluje, obieha po všetkých redakciách; v tele koluje, cirkuluje krv • byť v obehu (o peniazoch): v obehu sú falošné bankovky • prúdiť (o krvi): prúdi v ňom slovenská krv
prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda
2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík
kolovať, -uje, -ujú nedok. pohybovať sa v kruhu, obiehať dokola, cirkulovať: obežník koluje, peniaze kolujú sú v obehu; krv koluje v žilách, výživné látky kolujú v krvi; lopta koluje medzi hráčmi; zpráva, povesť, fáma koluje mestom; o niekom, o niečom kolujú reči, chýry; zvesti kolovali od úst k ústam šírili sa
● v jeho žilách koluje otcova krv má vlastnosti svojho otca