kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme
● expr.: je ako k. v plote sám, opustený; ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;
kolový2 príd.: k-é stavby
kolo -a kôl s.
1. kruh (tancujúcich): krútiť sa v k-e, vziať dievča do k-a do tanca
2. ľud. tanec v pravidelnom kruhu: srbské, rumunské k., tancovať k.
3. okruh bežeckej dráhy: zabehnúť 5 kôl
4. časť šport. al. iného (súťažného) podujatia: krajské k. súťaže, vypadnúť v druhom k-e; prvé k. kupónovej privatizácie; druhé k. rozhovorov etapa konania;
kolový1 príd. k 2: k. tanec
kolový -vá -vé príd.
kolový1 -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na kolo1, tanec v pravidelnom kruhu: ľudové kolové tance; kolová pieseň 2. ▶ rozdelený do viacerých kôl, etáp: k. zápas, turnaj; k. systém systém kôl v počítačových hrách
kolový2 -vá -vé príd. ▶ zhotovený z kolov; postavený na koloch: hrubý k. plot; vysoká kolová ohrada; kolová stavba nadzemná stavba stojaca na koloch zväčša na brehu jazier, močiarov, riek; vodný k. mlyn □ geogr. Kolový štít vrch na severnej strane Vysokých Tatier
kolový3 -vá -vé príd. hovor. ▶ vzťahujúci sa na kolu; obsahujúci kolu; majúci chuť koly: kolové nápoje; k. extrakt, sirup; kolové automaty
kola -y ž. ‹afr›
1. bot. listnatý tropický strom rodu Cola s plodmi, ktorých semená obsahujú kofeín a teobromín a používajú sa pre povzbudzujúci účinok na výrobu kokakoly (coca-coly) a na žuvanie
2. hovor. kokakola;
kolový príd.: k-é nápoje nealkoholické osviežujúce nápoje s obsahom kofeínu; k-é orechy semená koly
kolový → kola
kôl, kola m.
1. hrubšia tyč na jednom konci zaostrená: k. v plote, drevený, železný k., podoprieť niečo k-om, ovaliť niekoho k-om
● hovor. expr. stojí ako k. nemotorne, bez slova; je ako k. v plote sám, opustený;
2. na oboch koncoch zaostrená tyč, ktorá slúžila v stredoveku na popravu; napichnúť niekoho na k.;
kolový príd.: archeol. k-é stavby postavené na koloch;
kolík i kolček, -a m. zdrob.: vinohradnícke k-y, značkovacie k-y;
kolíkový príd.;
kolíček, -čka m. zdrob.: k. na husliach, k-y na pripínanie bielizne štipce
kolo, -a, kôl str.
1. kruhový útvar, kruh: prísť do k-a, odísť z k-a, byť v k-e pri rozličných hrách; pojať tanečnicu do k-a do tanca; vziať dievča z k-a sprostred tanca; srbské, bulharské, rumunské k., tancovať k. druh spoločenského tanca, ktorý sa tancuje v kruhu
● hovor. byť v jednom k-e mať veľa práce;
2. šport. časť športového turnaja, súťaže al. zápasu: prvé, druhé, tretie, záverečné k. športovej súťaže;
3. prvé k. volieb prvá časť;
4. používa sa nenáležite miesto správneho koleso;
5. používa sa nenáležite miesto slova bicykel;
kolový príd.: k. tanec ktorý sa tancuje v kole
kolový p. kôl i kolo
kôl [-ô-, -ú-, -ó-] m 1. hrubšia tyč na jednom konci zahrotená: on tomu czlowieku z geho kolu nevkradl (ŽK 1473); kol sterczeni do zeme (s. l. 1568); uderel syna kulem (ILAVA 1647); palus: kůl (AS 1728); kwol zelezny (s. l. 1736); winjčny kúl (KS 1763); mnostvge Biskupičanov s kigaczmi a kvolmi do magjera pribehlo a tam kvalti wikonavali (HREŽĎOVCE 1768) L. palangový, palankový, palisátny k. hrubý, palisádový: meštane (chceli) palisatne neb palankowe koly vytinati (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); vallus: palangove koli (LD 18. st) F. z gedneho plotu kul (SiN 1678) sú rovnakí 2. do zeme zasadená zahrotená tyč na popravu: kolom prestrčena bila (S. ĽUPČA 1632); kuol neb šibenice mu (Nemcovi) da pred dvere postaviti (B. ŠTIAVNICA 1689 CM); pod pokutou na kuol tahnuti (B. BYSTRICA 1709); furca: ssybeničny kúl (KS 1763); kolový príd: palaris: kolowy, čo k kolu náležj (KS 1763); -ček m dem k 1: axillus: kolček, čepik w dirce se obracagici (NP 17. st); z ladku kolček učiň a do djrky nose wlož (TS 1771); kolček, na ktery žhreba prybigagu (HK 18. st)