Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kolo -a kôl s.

1. kruh (tancujúcich): krútiť sa v k-e, vziať dievča do k-a do tanca

2. ľud. tanec v pravidelnom kruhu: srbské, rumunské k., tancovať k.

3. okruh bežeckej dráhy: zabehnúť 5 kôl

4. časť šport. al. iného (súťažného) podujatia: krajské k. súťaže, vypadnúť v druhom k-e; prvé k. kupónovej privatizácie; druhé k. rozhovorov etapa konania;

kolový¹ príd. k 2: k. tanec

kolo kola kôl s.

Koloman -na pl. N -novia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Kolo Kola pl. N Kolovia; zdrob. Kolomanko -ka pl. N -kovia

kolo¹ kola kôl s. 1. ▶ kruh pri tanci al. pri hre; jeden (krátky al. dlhý) tanec al. niekoľko tancov od prestávky po prestávku na tanečných zábavách: k. tanečníkov držiacich sa za ruky; deti utvorili k.; vziať dievča do kola; krútiť sa, zvŕtať sa v kole; rozkrútili ďalšie k. spevu a tanca
2. etnogr. ▶ (u nás prevažne ženský, inde aj mužský) ľudový tanec v zreťazenom kruhovom útvare, koleso: srbské, rumunské k.; dievčatá, držiac sa objednu za ruky, tancovali k.; sprevádzať k. spevom
3. ▶ okruh bežeckej, jazdeckej, pretekárskej trate: zabehnúť jedno k.; beží sa desať kôl; bežkyňa vyhrala takmer o k. pred ostatnými; dve kolá pred cieľom sa vzdal; na automobilovom okruhu sa jazdilo 55 kôl; zahrievacie k. nesúťažné kolo, obyč. v automobilových pretekoch, ktorého cieľom je dostať auto do prevádzkovej teploty, ↗ i fraz. □ čestné kolo okruh, ktorý beží al. absolvuje jazdou víťaz pretekov po ich ukončení
4. ▶ časť súťažného, športového al. iného podujatia: školské, krajské, celoslovenské k. recitačnej súťaže; prvé, druhé k. volieb, rozhovorov, rokovaní etapa konania; turnaj o postup do vyraďovacieho kola majstrovstiev sveta; úvodné, posledné, odvetné k. futbalovej ligy; postúpiť, dostať sa do ďalšieho kola; pretekár skončil, vypadol, bol vyradený v treťom kole; hra sa hrá na ľubovoľný počet kôl; Kým sa rozdávalo nové kolo, Jakob, hoci nehral, pokladal si za povinnosť včleniť sa do rozhovoru kartárov. [Milan Ferko]
◘ fraz. musí [ísť] z kola von musí odísť, prestať byť účastníkom niečoho (pretože nebol úspešný a pod.); [kričať, vykrikovať, smiať sa, zívať] na celé/plné kolo veľmi intenzívne, naplno; zahrievacie kolo prípravná aktivita pred vlastným podujatím

kolo², zried. kol predl. s G 1. hovor. al. poet. ▶ vyjadruje smerovanie zo všetkých strán k niekomu, k niečomu al. na všetky strany od niekoho, od niečoho; vyjadruje polohu na všetkých stranách od niekoho, od niečoho; okolo, dookola: okrútiť si šál k. krku; jednou rukou ju objal k. pása; zrazu mu všetko k. neho pripadalo cudzie; Tiene už zaľahli na rúbaň, ba miestami sa kolo húštin stlal súmrak. [R. Moric]; Neraz ten prešiel jeden i viac chotárov pod Vtáčnikom i kolo Žiaru. [A. Habovštiak]; Pavúky mu kol hlavy pavučiny pradú. [A. Marenčin]
2. hovor. al. poet. ▶ vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho, okolo, popri, vôkol: pes zabreše, keď cudzí človek ide k. domu; k. nás sa motkalo akési chlapča; Vediem s tebou rozhovor o veciach blízkych i ďalekých, obchádzam kolo živých plotov akoby naveky. [T. Klas]; Zrazu počul pieseň: Od Prešova cesta ide, strom kolo nej sadený... [M. Zelinka]; Lúky kol Ipľa sú celé žlté od púpav. [L. Ballek]
3. hovor. ▶ vyjadruje smerovanie, zameranie činnosti, okolo, pri: k. záhrady je veľa roboty; stále čosi robí k. domu

kolo, -a, kôl str.

1. kruhový útvar, kruh: prísť do k-a, odísť z k-a, byť v k-e pri rozličných hrách; pojať tanečnicu do k-a do tanca; vziať dievča z k-a sprostred tanca; srbské, bulharské, rumunské k., tancovať k. druh spoločenského tanca, ktorý sa tancuje v kruhu

● hovor. byť v jednom k-e mať veľa práce;

2. šport. časť športového turnaja, súťaže al. zápasu: prvé, druhé, tretie, záverečné k. športovej súťaže;

3. prvé k. volieb prvá časť;

4. používa sa nenáležite miesto správneho koleso;

5. používa sa nenáležite miesto slova bicykel;

kolový príd.: k. tanec ktorý sa tancuje v kole

kolo predl. s 2. p. bás. okolo: Tu už národ náš sa všade zhrnul kolo nás. (Hviezd.)

koľko i koľo ráz neskl. zám. opyt. čísl. (kelko rázi, koľo rázi, keľo razi)
1. vyjadruje otázku zacielenú na počet (opakovaných dejov): Kólko rázi si neból ve škole? (Vištuk MOD); Keľo razi eśči śe ci mam pitac?! (Spiš. Podhradie LVO)
2. expr. vo zvolacích vetách vyjadruje veľký počet: Veru bruchu kelko rázi chrčalo! (Žarnovica NB)
3. uvádza vedľ. vetu príslov. pri časovom vzťahu opakovaných dejov: Keľo razi som šol do karčmi, ta furt som ho tam našol (Klčov LVO); Kólko rázi kebih ból bíval tam, mosél bi som velice merkuvat (Ružindol TRN)

koľko i koľo zám. opyt. číslov. (keľko; keľo)
1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na počet i množstvo: Pret kolko to muože biď rokmí? (Kráľ. Lehota LM); Keľko bolo ťeliec? (Detva ZVO); Kolko penazí potrebuješ? (Val. Belá PDZ); Keľo je hodzín? (Predmier BYT); Eśči budzem keľo vodi ľala? (Fintice PRE)
L. kerí koľo (Podmanín PB) - každý v inom množstve; kode keľko (Čelovce MK) - v rozličnom čase rozličné množstvo; tebe keľo, Hančo? (Vranov) - koľko máš rokov?; po kolko to predávali kilo? (Kostolné MYJ) - za akú cenu?; nevím kólko ci za to nemóžen dat! (Vištuk MOD) - nemôžem ti dať veľa; začali čerťi, kolko íh bou̯o, znášať kopce zemi (Podkonice BB) - všetci
2. pýtame sa ním na čas, ako dlho: Za kelo pajdete na zeleznici? (Brusník REV); Kólko trvá cesta peši do Šenkvíc? (Vištuk MOD);
3. uvádza vzťažnú vedľajšiu príslovkovú a predmetovú vetu (často súvzťažne so zám. číslov. toľko): Každá sa hrďila, keľko už má napraďenuo (Detva ZVO); No a tam sme si namotaľi, koľko chceľi (Podmanín PB); Kelko son mau̯, teľko son mu dau̯ (Sebechleby KRU); Zapaľeľi teľo švečki, keľo bulo v dome ľudzi (Rankovce KOŠ); Keľo si urobiu̯, teľo si zarobiu̯ (Hnúšťa RS)
F. kolko ludí, tolko chutí (Lukáčovce HLO) - každému inšie chutí; keľo budzeš hospodaric, teľo budzeš i jesc, varic (Humenné); keľko pánou, teľko žbánou (Detva ZVO) - každý má dostatok
4. expr. v zvolacích vetách vyjadruje veľmi veľký počet, množstvo: No a kelko sa s toho vimrvilo, veru tak! (Devičie KRU); A keľko ich poraňiľi, keľko ich krívalo! (V. Lom MK); A stavajú teras? Ój, pravda! A koľo! (Podmanín PB); Šak to uš keľo roki! (Sobrance)
5. gem ukazuje na kvantitu; toľko: O čom uš keľo diškurujeťe?! (Tisovec RS); Ďe sa kelo šmoce? (Sirk REV)

koľo, koľo ráz p. koľko

kolo s.
1. čiast. zsl, vsl koleso
a. na voze a iných dopravných prostriedkoch: Ráf zamierau̯ podla míre, potom ho natáheu̯ na kou̯o (Štefanov SEN); Ňepreśli zme aňi ňeznam či das tristo kroki, a už druhe kolo zlamane (Torysa SAB)
b. ako súčasť iných rozličných zariadení:
L. kou̯ovratové kou̯o (Stupava BRA) - koleso na kolovrate; vodne kolo (Spiš. Hanušovce POP) - koleso poháňané vodou; palečné kolo (Kostolná TRČ) - druh mlynského kolesa
F. on je páté kou̯o z voza (Brodské SKA) - nič neznamená
2. čiast. zsl, miest. strsl bicykel: Robotňíci si kolá otkladajú pri fabrike (Návojovce TOP); Kedz má človek kolo, hňedz mu cesta meňej trvá (Predmier BYT); Jegdzí na kole (Brodské SKA)
3. kruhovitý útvar
a. zo snopov obilia pri mlátení dobytkom: Rosprestrelo sa kolo velké snopóv (Bučany HLO)
b. pri poľovačke zo strelcov a honcov: Nuš práda, já som na to držav, na tí polóvki ohromne, tag za kolom, tag jako pitlág, nó (Bučany HLO); Neská spravíme tri kolá (Trakovice HLO)
L. poslenné kolo (Trakovice HLO) - posedenie pri poľovačke
c. pri tanci al. hre: Pochitaľi sa šecia za ruki, do takého kola a tak sa krúťiľi (Slovany MAR)
F. bola porát f kole (Bošáca TRČ) - stále tancovala; na pól kola ženatí (Bošáca TRČ) - žijúci v konkubináte
4. priestor (niekedy krytý) upravený na tancovanie: Keď mala bi_dzábava, mláďenci postaviľi kolo na školskom dvore, takú veľkú kolibu, prikritú dvúma hasickíma plachtáma (Ležiachov MAR); To kolo, ďe sa tancuvalo (Ivanovce TRČ)

kolo
I. predl. s G vyjadruje
1. smerovanie al. polohu dookola niečoho: Kolo školi sú samé kveti (Predmier BYT); Pośidaľi sebe kolo stola (Fintice PRE); Mal rat kolo sebe veľo ľudzi (Sabinov)
F. chodzila kolo ňeho jak pes kolo horucej kaši (Záhradné PRE), tak kolo ňej chodziu̯ jak kolo maľovanoho vajca (Sobrance) - opatrne
2. smerovanie al. polohu vedľa niečoho, pri: Keď buďe sťeť, kolo mľina nám buďe bľiže (Čičmany ŽIL); Tam bivaju kolo mojoho ujca (Sobrance); Kolo varoša me prenocovaľi (M. Zalužice MCH)
3. oblasť činnosti pri, okolo: Celí ďeň zme robili kolo sena (Heľpa BRE); Ideme robit kolo konopoch (Kobeliarovo ROŽ)
4. sot, už prítomnosť u niekoho, pri niekom: Ja bula kolo precedi (Sobrance); Byla mi u kasarňi kolo muža (Humenné)
II. čast. vyjadruje približné určenie počtu; asi: Šak povedam, kolo štiracedz už ma (Fintice PRE)

kolo s.
1. čiast. zsl, vsl koleso
a. na voze a iných dopravných prostriedkoch: Ráf zamierau̯ podla míre, potom ho natáheu̯ na kou̯o (Štefanov SEN); Ňepreśli zme aňi ňeznam či das tristo kroki, a už druhe kolo zlamane (Torysa SAB)
b. ako súčasť iných rozličných zariadení:
L. kou̯ovratové kou̯o (Stupava BRA) - koleso na kolovrate; vodne kolo (Spiš. Hanušovce POP) - koleso poháňané vodou; palečné kolo (Kostolná TRČ) - druh mlynského kolesa
F. on je páté kou̯o z voza (Brodské SKA) - nič neznamená
2. čiast. zsl, miest. strsl bicykel: Robotňíci si kolá otkladajú pri fabrike (Návojovce TOP); Kedz má človek kolo, hňedz mu cesta meňej trvá (Predmier BYT); Jegdzí na kole (Brodské SKA)
3. kruhovitý útvar
a. zo snopov obilia pri mlátení dobytkom: Rosprestrelo sa kolo velké snopóv (Bučany HLO)
b. pri poľovačke zo strelcov a honcov: Nuš práda, já som na to držav, na tí polóvki ohromne, tag za kolom, tag jako pitlág, nó (Bučany HLO); Neská spravíme tri kolá (Trakovice HLO)
L. poslenné kolo (Trakovice HLO) - posedenie pri poľovačke
c. pri tanci al. hre: Pochitaľi sa šecia za ruki, do takého kola a tak sa krúťiľi (Slovany MAR)
F. bola porát f kole (Bošáca TRČ) - stále tancovala; na pól kola ženatí (Bošáca TRČ) - žijúci v konkubináte
4. priestor (niekedy krytý) upravený na tancovanie: Keď mala bi_dzábava, mláďenci postaviľi kolo na školskom dvore, takú veľkú kolibu, prikritú dvúma hasickíma plachtáma (Ležiachov MAR); To kolo, ďe sa tancuvalo (Ivanovce TRČ)

kolo
I. predl. s G vyjadruje
1. smerovanie al. polohu dookola niečoho: Kolo školi sú samé kveti (Predmier BYT); Pośidaľi sebe kolo stola (Fintice PRE); Mal rat kolo sebe veľo ľudzi (Sabinov)
F. chodzila kolo ňeho jak pes kolo horucej kaši (Záhradné PRE), tak kolo ňej chodziu̯ jak kolo maľovanoho vajca (Sobrance) - opatrne
2. smerovanie al. polohu vedľa niečoho, pri: Keď buďe sťeť, kolo mľina nám buďe bľiže (Čičmany ŽIL); Tam bivaju kolo mojoho ujca (Sobrance); Kolo varoša me prenocovaľi (M. Zalužice MCH)
3. oblasť činnosti pri, okolo: Celí ďeň zme robili kolo sena (Heľpa BRE); Ideme robit kolo konopoch (Kobeliarovo ROŽ)
4. sot, už prítomnosť u niekoho, pri niekom: Ja bula kolo precedi (Sobrance); Byla mi u kasarňi kolo muža (Humenné)
II. čast. vyjadruje približné určenie počtu; asi: Šak povedam, kolo štiracedz už ma (Fintice PRE)

kolo s
1. koleso: ktery czlowiek gede skrze oraczy zemie, gma platiti za kazde kolo geden peniz (ŽK 1473); pasy na kuola (!) kocžowe (ŽILINA 1696); kolo wodne (BÁNOVCE n. B. 1733); orbis: kolečko, swět, kolo, okrauhlost (CL 1777) zemeguľa;
x. pren kolo sstestj gest wrtkawé (NK 1721) osud
L. sstesty gako kolo toczy se okolo (BV 1652); ohljdat sa treba na poslednj kola (SiN 1678) treba pamätať na starobu
2. mučiaci nástroj: (zločinca) kolem zlame (ŽK 1473); máme meče, ssybenice, kola, metly (FP 1744); loter w kole zapleteny lezy (SJ 18. st); rota: kolo k trestáni lotru (LD 18. st)
3. kruh, kruhový útvar, kružnica: Dobropan w kole swem obchazy za pul roka (KoB 1666) astron v zverokruhu; krutici se witr w kolo se točy (KoA 17. st); circulus: kruch, cyrkl, kolo; do kola pitj (WU 1750) runda; circus: kolo, kružidlo, okrúhlost (KS 1763); seďá v kole (BR 1785) v kruhu
F. kde se hora rubati začala, wečitym kolem na buduce roky nech sa obnowuge (PH 1770) ustavične, pravidelne
L. naproti kyčlowým kosťem dolu sehnuté (sú) čereslowé kola (ZK 1778) anat panvový prstenec; -ový príd kruhový, otáčajúci sa v kruhovej dráhe: klucze kolowe (ŽILINA 1706); rotalis: kolowy, točny; orbis: rússňa kolowá (KS 1763) pohyb v kruhu

kolo
I. predl s G vyj.
1. približnosti miestneho určenia; zo všetkých strán, dookola, okolo, vôkol: mlinar ma opatrit kolo mlyna, czo treba (K. N. MESTO 1690 E); odkop zem kolo korena (PR 18. st)
2. približnosť časového určenia, okolo: kolo gedneho tydne zač-, neme y žat (RAKOVICE 1747); kolo dzevjatéj smertz podsztupél (HPS 1752)
3. priamy vzťah k osobe al. k veci, okolo: (veci) ktere se staly kolo Krista (SJ 18. st)
II. prísl dookola, okolo, vôkol: zbožia pak, ktere gest kolo, to se ma na čžtwero rozdielity (M. ČEPČÍN 1663)