koľkýkrát, koľký raz zám. opytovacie číslovkové radové násobné 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na počet al. poradie opakovaní: k. ste na Slovensku?; po k. sem prichádzate?; k. už počúvaš túto pieseň?; po k. ste sa zapojili do súťaže?; sľuby ostali opäť (už po k.?) nenaplnené
2. obyč. v spojení nevedno, neviem, ktovie (po) koľkýkrát, (po) koľký raz ▶ odkazuje na neurčitosť počtu opakovaní: Opäť mu všetko preblesklo hlavou a, ktovie už po koľký raz, dospel k záveru, že konal správne. [I. Kšiňan]; Priam vdychujeme melódiu viet knižky, ktorú nám - nevedno po koľký raz - číta pred spaním stará mama. [I. Kadlečík]; Neviem to ani ja vysvetliť, čím to je, že vo finiši sme už neviem koľkýkrát stratili dych. [VNK 2002]
koľký1 -ká -ké pl. N mužský živ. koľkí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný koľké zám. opytovacie číslovkové radové ▶ uvádza otázku na miesto v poradí: koľkého je dnes? aký je dnes dátum?; o koľkej prídeš?; k. si dobehol do cieľa?; koľké výročie oslavujete?; koľké v poradí je toto vaše stretnutie?; koľkí, koľké ste skončili? na ktorom mieste?; koľký rok sa učíš nemčinu?; Až na desiaty či koľký deň ma na námestí chytila za ruku akási cudzia žena. [L. Ťažký]; Opäť nás teda čaká rok, ktorý bude prelomový - neviem koľký, tuším už jedenásty. [InZ 2001]
koľký2 -ká -ké zám. opytovacie číslovkové 1. ▶ uvádza otázku na kvantitu, mieru látkových al. abstraktných objektov; aký veľký?: k. kus ti mám odrezať?; koľká má byť tá medzera?; s koľkým málom sa tu dá prežiť?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú al. prívlastkovú a obyč. odkazuje na mieru látkových al. abstraktných objektov (často súvzťažne toľký - koľký); syn. koľko: zváž si, koľké úsilie ťa to bude stáť; môžem použiť len toľkú silu, koľkú mám; A napokon prichodí mu do úlohy otec, už je tam, s vojenskou puškou, a pýta sa, koľká je úroda. [F. Hečko]
3. expr. vo zvolacích vetách ▶ zdôrazňuje veľkú mieru; aký veľký!; syn. toľký: k. úspech!; koľká krása!; koľká naivita!; koľká nespravodlivosť!; koľké nešťastie!; koľkú odvahu preukázal!
kolok2 kolka pl. N kolky m. 1. ▶ kužeľovitá drevená al. plastová figúrka, ktorá sa pri hre zráža guľou: počet zrazených kolkov; postaviť, rozostaviť kolky; zraziť, zhodiť naraz všetky kolky; vyhrať rozdielom jedného kolka
2. kolky -kov pomn. šport. ▶ hra s týmito figúrkami: hrať k.; turnaj, preteky v kolkoch; venovať sa kolkom
neviemkoľký -ká -ké, pís. i neviem koľký iba v sg. zám. neurčité číslovkové radové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť v poradí, nevedno koľký, ktoviekoľký: neviemkoľká repríza filmu; pamätajte si neviemkoľké Božie prikázanie: nezabiješ!; vydať n. román; prechádzame neviem koľkým námestím; Stala sa ďalšou, v dedine už neviemkoľkou prespankou. [A. Baláž]; Vidíte v poradí neviemkoľkého holandského majstra a prestávate ich vnímať. [InZ 2001]
neviemkoľkýkrát, neviemkoľký raz, pís. i neviem koľkýkrát, neviem koľký raz zám. neurčité číslovkové radové násobné hovor. ▶ odkazuje na neurčitú násobnosť stavu, vlastnosti, spôsobu: opakovať si nahlas už po neviemkoľký raz; sviatky prežil už neviemkoľkýkrát osamote; po neviem koľký raz požiadala o zmenu termínu; neviem koľkýkrát rozprával o hrôzach vojny; Už neviemkoľký raz som musel obdivovať pohotovosť, s akou sa vkladal do problému. [P. Vilikovský]