koleno1 -a -lien s.
1. kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v k-e, posadiť si dieťa na k-á; blata po k-á veľa; podlamujú sa mu k-á i pren. je slabý; hodiť sa pred niekým na k-á i fraz.; robiť niečo na k-e improvizovane; bravčové k.
2. časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté k-á (na nohaviciach)
3. ohnutá časť, ohyb: k. rúry
● expr.: hlava ako k. lysá, holá; padať pred niekým na k-á a) úpenlivo prosiť b) klaňať sa; zraziť niekoho na k-á pokoriť; nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu; prehnúť cez k. zbiť; → zodrať si nohy po k-á; na staré k-á v starobe;
kolenový, kolenný príd.: k. kĺb;
kolienko -a -nok s.
1. zdrob. ku koleno: údené k.
2. uzol na steble
3. obyč. mn. kolienka druh cestoviny: dusené mäso s k-mi
kolienko -ka -nok s. zdrob.
koleno1 -na kolien s. 1. ▶ kĺb v strede dolnej končatiny spájajúci stehno s lýtkom a umožňujúci ohýbanie nohy: pravé, ľavé k.; odreté, otlčené kolená; bolesti, zranenie, operácia kolena; zohnúť nohu v kolene; rozbiť si k.; padnúť na kolená ↗ i fraz.; kľačať na kolenách; posadiť si dieťa na kolená; napadlo snehu po kolená; Olinka prestala rozprávať, azda aj dýchať, ešte vždy si šúcha reumatické kolená. [V. Švenková]; Zaliala ho horúčava, zastonal a s otvorenými ústami klesol na kolená. [L. Ballek] 2. kuch. ▶ časť bravčovej al. teľacej nohy určená po tepelnej úprave na konzumáciu, kolienko: údené, pečené k.; kúpiť dve kolená na obed; variť bravčové k. 3. obyč. pl. kolená ▶ časť nohavíc v mieste kolien: vyduté, vyšúchané kolená; našiť záplaty na kolená; Športové nohavice mali vydraté kolená. [N. Tanská] 4. ▶ ohnutá časť tvoriaca oblúk, ohyb: k. rieky; k. potrubia; hadica vysávača s kolenom ◘ fraz. mať hlavu ako koleno mať lysú hlavu, bez vlasov; byť na kolenách nachádzať sa vo veľmi zlej situácii; dať si za korunu aj koleno/do kolena vŕtať byť veľmi lakomý; dostať/zraziť niekoho na kolená podrobiť si, premôcť, poraziť niekoho; na staré kolená v starobe; nesiahať niekomu ani po kolená nedosahovať niečiu úroveň; padnúť/hodiť sa/vrhnúť sa pred niekým na kolená a) klaňať sa niekomu, pred niekým b) úpenlivo niekoho prosiť; podlamujú sa mu kolená je slabý; prehnúť niekoho cez koleno potrestať niekoho bitkou; prosiť na kolenách úpenlivo, pokorne prosiť; robiť niečo na kolene narýchlo a nekvalitne niečo zhotovovať, vyrábať; roztriasli sa mu kolená zľakol sa; zodrať si nohy po kolená veľa sa nachodiť za niečím, s námahou niečo zohnať ▷ zdrob. ↗ kolienko
kolienko -ka -nok s. 1. zdrob. ▶ menšie, útle koleno: holé detské k.; obviazať zranené k.; natrieť modrinu na kolienku liečivou masťou; Akási nová sedí tamto pri koženom koni. Objíma si kolienka, chúďa malé. [P. Kováčová] 2. kuch. ▶ časť bravčovej al. teľacej nohy určená po tepelnej úprave na konzumáciu, koleno: údené, varené k.; napaprikovať, nakrájať k.; V ústach sa mu už zbiehali sliny na chutné bravčové kolienko. [J. Beňo] 3. obyč. pl. kolienka ▶ cestoviny zakriveného, oblúkovitého tvaru: celozrnné, grahamové kolienka; malé, veľké kolienka; sviečková na smotane s kolienkami 4. anat., bot. ▶ zhrubnutý a rozšírený útvar na niečom, uzlík: k. tvárového nervu; k. na steble tráv; na porastoch ozimín sa objavujú prvé kolienka; zrezať odkvitnutú stonku orchidey nad druhým kolienkom
koleno1, -a, -lien str.
1. ohyb nohy, kĺb spájajúci stehno a lýtko: ohnúť nohu v k-e; pokrčiť, vystrieť k-á; pohupkávať sa v k-ách; rozbiť si k.; vhupol do snehu vyše kolien; kľaknúť (si) na k-á; vziať dieťa na k-á; k-á sa mi podlomili od ľaku, od hrôzy som klesol; trasú sa mu k-á od veľkého strachu; má bradu po k-á dlhú; nosí šaty nad k-á krátke; blata bolo po k-á veľa
● padnúť, hodiť sa, vrhnúť sa pred niekým na k-á a) klaňať sa niekomu, b) úpenlivo prosiť niekoho; prosil ho na k-ách úpenlivo; prinútiť, zraziť niekoho na k-á pokoriť, poraziť, premôcť; ohýbať h-á pred niekým uznávať zvrchovanosť, nadvládu niekoho; hovor. nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu (napr. významom, učenosťou ap.); na staré k-á v starobe; nohy si zodrať po k-á (napr. chodením, hľadaním) veľa chodiť za niečím, dlho hľadať niečo ap.; prehnúť niekoho cez k. (obyč. o deťoch) nabiť; má hlavu ako k. holú, lysú;
2. časť odevu priliehajúca na kolená: k-á na nohaviciach, na pančuchách; zodrať, roztrhať k-á; nosiť zaplátané k-á;
3. ohyb, zakrivená časť potrubia, rúry, trubice ap.: k. rúry; k. rieky zákruta;
kolenný príd. k 1: k. kĺb zhyb na kolene nohy;
kolenový príd. k 3: k-é koľajnice ohnuté, zakrivené;
kolienko, -a, -nok str.
1. zdrob. malé koleno;
2. bot. plné miesto v dutom steble obilnín a tráv, z ktorého vyrastajú výhonky: zárodočné, odnožovacie k.;
3. kuch. kus zvieracej nohy s kolenom: bravčové k-a, varené, údené k.
kolienko p. koleno
kolienko s. 1. expr. malé koleno: Nu sä mu (dieťaťu) ukrčiľi lakťe s kolienkami, troška sa mu masťilo bruško (Žaškov DK) 2. jeden stavec chrbtice: koľenko (Uzovce SAB) 3. uzol na steble, zhrubnutá časť na viničnom prúte: Šťepi majú husťejšie koľienka na prúťe ako samorodáke (Pukanec LVI); Na stupke je kolénko, otal sa otrhne a nepadne ani zrnko (Blatné MOD); Na každej slame su koľenka (Spiš. Štvrtok LVO) 4. niečo ohnuté do podoby kolienka: Kabľik sa zohnuu̯, urobilo sa koľienko (Val. Dubová DK); koľienko (Slov. Ľupča BB) 5. po domácky urobená strelná zbraň na vtáky: Šandári mu vzaľi koľienko (Papradno PB)
koleno1 s 1. ohyb nohy, kĺb spájajúci stehno a lýtko: noha zapuchla od kolena do podesswy (NECPALY 1612); kamen byl zwisse nad zem až po koleno (KRUPINA 1692) do výšky kolena; po lukách po koleno sena pozustawalo (T. TURNÁ 1715); repere genibus: po kolenách laziti (KS 1763) kolenačky; sklonjce hlawu až po kolena (VP 1764) veľmi nízko; dluhý temer do koljen lalok (PL 1787) po kolena F. skláňať, skloniť, ohýbať, ohnúť, uhýňať, zhybovať k-á pokorovať sa: kolena pred Balem nesklanely (WO 1670); skrz kolen ohejbanj Kristu se wismiwaly; ohni kolena až k zemy (Le 1730); ke cti Boha sklonila kolena (GV 1755); z uctiwostu kolena na zem zhibugu (MS 1758); (v chráme) sotwa kolena uhynagu (SJ 18. st); s poklonenym kolenem pozdrawowali (BlR 18. st); kľakať, klesat, padať, padnút na k-á kľakať, kľaknúť: padam na kolena (s. l. 1618); padagjc na kolena, predkládame ponjženu prosbu (T. POLE 1769); na kolena klesajice prosime (PROSIEK 1773 LP); x. pren pán, gemužto se každé koleno klanj (VP 1764) všetci ľudia; kolena se mu trasly (TC 1631) mal strach; trásla se v kolenách (ASL 18. st) mala strach 2. kus zvieracej nohy s kolenom: nie jedno som zjedol sviňacie koleno (ASL 18. st) 3. bot plné miesto v dutom steble: (srní koreň) okolo kolene ma chlupy (HL 17. st); po k-ú prísl, výraz podľa poradia: tribitim: po porádku, po cechu, po koleňú (KS 1763); kolienko [-len-, -lín-], kolienočko [-leneč-] dem k 1: na kolenečkách klečicýho (SK 1697); dítě na kolenka rychle padne (UKK 1768); djtě koljnkami do porodu wcházý (ZK 1778); k 2: z kolenka (zajačieho) kost (MT 17. st); svinne kolenka, hlavi, hlava teleca (MVV 1779-85 E)
kolienko, kolienočko p. koleno1