koliba -y -líb ž.
1. jednoduchá drevená stavba ako prechodné bývanie pre pastierov ap. v prírode: bačovská, drevorubačská k.
2. pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami ap.: družstevná k.
koliba -by kolíb ž.
koliba -by kolíb ž. 1. ▶ jednoduchá drevená stavba v prírode určená na prechodné bývanie na salašoch pre pastierov, drevorubačov a pod. počas vykonávania prác v určitých ročných obdobiach: pevná zrubová k.; prenosná doštená k.; salašnícka k.; postaviť kolibu; No a čo som v kolibe videl: črpáky, dojelničky, odlievače - všetko z dreva. [V. Ferko]; Večer, hneď za súmraku, nakládli sme v kolibe oheň a pri ňom sme odpočívali aj spali. [J. Pohronský] 2. ▶ folklórne ladená reštaurácia ponúkajúca rozličné špeciality: obedovať, večerať v kolibe; Plánuje sa aj rekonštrukcia koliby, v ktorej by sa vytvorili nové ubytovacie možnosti. [Pt 1998] ▷ kolibka -ky -biek ž. zdrob.: ovčiarska k.; k. blízko košiara; Noše strčili do nízkej, zo štyri stopy vysokej kolibky. [Milan Ferko]; kolibôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: Spával neraz sám v malej kolibôčke. [A. Habovštiak]
koliba p. reštaurácia1
reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň • stravovňa: chodiť na obedy do stravovne • pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo • zastar. reštaurant • hostinec • hovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba • čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet • bar • bistro • snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)
p. aj hostinec, jedáleň
koliba, -y, -líb ž. primitívny drevený dom, drevená búda: pastierska k., k. na salaši obydlie baču a pastierov; pustovnícka k., zbojnícka k.; k. na seno;
kolibka, -y, -biek i kolibôčka, -y, -čok ž. zdrob.
koliba ž. 1. salaš. obydlie baču a pastierov na salaši: Zájďi do koľibi pre črpáki! (Lipt. Hrádok LM); Spali zme na salaši f kolibe (Harmanec BB) 2. obyč. drevená búda na sezónne bývanie pre pastierov, drevorubačov, uhliarov ap.: Ak se dimí s té kolibi (Rochovce ROŽ); Bívaľi ako uhľiari f takom kráme, takej koľibe (Rimavica RS); Svinár ból obecní pastír, celé leto ból ze svinámi v bukoví_horáh a mal tam kolibu (Dol. Orešany TRN); V ľeśe mi śebe tag nachitro zrobiľi taku koľibu (Dl. Lúka BAR) 3. pejor. ošarpaný dom, chatrč, provizorné bydlisko: Len Cigani maju kolibi (Kameňany REV); Cigaňi bivaju v koľiboch (Babin Potok SAB); ciganska koľiba (Vinné MCH) 4. drevená konštrukcia na sušenie sena, ďateliny al. obilia: Ostrmi sa do špica postavené a koľibi, té sa hore také glhé ako dolu (Ležiachov MAR); Koľiba na sušeňe trojki ma tri dručki (Spiš. Štvrtok LVO); klasc trojku na koľibi (Studenec LVO); koľibi (Tis. Hámor RS); kolibka ž. zdrob. k 1 a 2: Chlapi maľi koľipku spravenú (Žel. Breznica ZVO); Juhasi spia f koľipke pri ofcoch ňedaľeko košara (Spiš. Štvrtok LVO); F koľipke spal juhaś a bula pri ofcoch (V. Šariš PRE); koľipka (Mošovce MAR, Turíčky LUČ)
kolibka p. koliba
koliba ž gr/rum jednoduchý drevený domček pastierov v horách: (zbojníci) že na kolybu vderyly a že gich bylo na sto (TRENČÍN 1584); do zahradj niže kolibj (NECPALY 1654); postavil si kolibu na luce (PRIBYLINA 1781 LP); x. pren (z chrámu) učinili ste kolibu lotruw (SJ 18. st) zneuctili ste ho; -ka dem: salass sy sprawal aneb kolibku ((P. BYSTRICA) 1735) L. djrky w plástoch gménowati budeme komůrky, kolibky plástowé (GO 1792) komôrky