Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

koleso -a -lies s.

1. kruhový predmet, kt. otáčaním umožňuje pohyb iných predmetov: k-á voza, auta, ozubené k., mlynské k.

2. niečo podobné kolesu, kruh: k. drôtu, k-á húb, k-á na vode; k. šťastia a) telev. ap. hra b) otáčavé koleso použ. pri tejto al. inej hre

● byť piatym k-om (na voze) zavadzať; → pamätať na zadné k-á; kniž. k. dejín dejiny; k. šťastia sa krúti šťastie je nestále;

kolesový príd.: k-á obruč; k. traktor;

koliesko -a -sok s. zdrob.: k. vozíka, hračka na k-ach; k-a hodiniek

● expr. má o k. viac, o k. menej je nenormálny;

kolieskový príd.: k-é korčule, lyže s kolieskami; k-á doska skateboard

koleso -sa kolies s.

koleso -sa kolies s. 1. ▶ kruhový predmet otáčajúci sa okolo vlastnej osi a uvádzajúci do pohybu iné predmety (vozidlá, stroje a pod.): drevené, kovové k.; kolesá bicykla, motorky, rebrinového voza; kolesá s pneumatikami; rezervné k. povinná výbava auta; vodné k. uvádzané do pohybu vodou a prenášajúce tento pohyb na mlyn al. na iné zariadenie; zahynúť pod kolesami auta, vlaku zomrieť pri automobilovej, vlakovej nehode; Zaľúbené oči mala veľké ako mlynské kolesá. [P. Dvořák]; Dominovali uňho dve veľké záľuby - život na kolesách a šport. [VNK 2001] práca profesionálneho vodiča □ tech. diskové koleso plný kotúč lisovaný z oceľového plechu; ozubené koleso kotúč so súborom pravidelne rozložených zubov na obvode slúžiaci na prenášanie krútiaceho momentu a pohybu; rozchod kolies vzdialenosť stredov kolies danej nápravy; hist. lámanie v kolese (v stredoveku) mučenie ľudí lámaním kostí v kolese
2. ▶ útvar, predmet kruhovitého tvaru, kruh: plávacie k.; záchranné k. ↗ i fraz.; Zacítil na viečkach ťažkú ruku, drobnú, ale tlačila mu tvrdo na viečka a zvierala sluchy, až sa mu robili pred očami červené kolesá. [P. Glocko] □ ruské koleso (v zábavnom parku) vyhliadkový kolotoč v podobe vertikálne sa otáčajúcej kruhovej konštrukcie so závesnými kabínkami pre ľudí; čertovo koleso rýchly kolotoč v podobe horizontálne sa otáčajúcej kruhovej konštrukcie s pevnými sedadlami pre ľudí
3. obyč. pl. kolesá etnogr., hud. ▶ kolektívne, obradové tance, obyč. ženské, ktoré sa tancujú v zreťazených kruhových útvaroch: kroková, skočná časť kolesa; jarné, svadobné kolesá; Základné typy slovenských ľudových tancov sú chorovody, kolesá, hajduchy. [Š. Nosáľ]
◘ fraz. byť/stať sa piatym kolesom na voze byť navyše, zavadzať niekde; hodiť niekomu záchranné koleso poskytnúť niekomu pomoc, podporiť niekoho; [nie je možné spomaliť, zastaviť, zrýchliť] koleso času plynutie, chod života; kniž. al. publ. koleso dejín dejiny; lámať kolesá robiť premety vo vzduchu; publ. tátoš na štyroch kolesách auto
▷ zdrob. ↗ koliesko; kolesisko -ka -sísk s. zvel.: Keď sa Petrík lepšie zahľadel, spoznal, že to nie je ani koleso z mlynice, ani dajaké iné kolesisko, ale velikánsky had skrútený do klbka. [A. Habovštiak]

koleso, -a, -lies str.

1. predmet kruhového tvaru, otáčajúci sa okolo svojej osi, pomocou ktorého sa pohybujú vozidlá, stroje a pod.: k-á voza, auta, bicykla, vlaku; drevené, ťažké k.; vodné, mlynské k. pohybované vodou a prenášajúce pohyb na mlyn al. iné stroje; k. na hriadeli primitívny stroj; ozubené k.; domček na k-ách; dostal sa pod k-á voza, auta, vlaku prešiel ho voz, auto, vlak

● byť piatym k-om na voze byť zbytočný, prekážať, zavadzať; pamätať na zadné k-á na nepredvídané okolnosti; kniž. k. času, dejín beh; k. šťastia sa krúti šťastie je nestále, vrtkavé; k. sa obrátilo šťastie sa zmenilo;

2. niečo podobné kolesu; k. dreva, drôtu; k-á na vode vlnenie vody (napr. po hodení kameňa);

3. ľud. kolo, kruh: v k-e dievčat (Vlč.); krútili sa v k-e (Chrob.); Muzikanti spustili valčík, priviedol si Hanku do prvého kolesa. (Urb.)

4. stredoveký nástroj na mučenie: odsúdenca lámali v k-e;

kolesový príd.: k. mlyn poháňaný vodným kolesom; k. pohon pomocou kolies; k-á obruč na kolese; k. traktor s kolesami;

koliesko, -a, -sok str. zdrob.: domček, hračka na k-ach; k-a v hodinkách

● hovor. má o k. viac (menej) nemá v hlave všetko v poriadku, je blázon;

kolieskový príd.: k-é korčule s kolieskami

kolo, -a, kôl str.

1. kruhový útvar, kruh: prísť do k-a, odísť z k-a, byť v k-e pri rozličných hrách; pojať tanečnicu do k-a do tanca; vziať dievča z k-a sprostred tanca; srbské, bulharské, rumunské k., tancovať k. druh spoločenského tanca, ktorý sa tancuje v kruhu

● hovor. byť v jednom k-e mať veľa práce;

2. šport. časť športového turnaja, súťaže al. zápasu: prvé, druhé, tretie, záverečné k. športovej súťaže;

3. prvé k. volieb prvá časť;

4. používa sa nenáležite miesto správneho koleso;

5. používa sa nenáležite miesto slova bicykel;

kolový príd.: k. tanec ktorý sa tancuje v kole

goleso p. koleso

koleso s. (goleso)
1. strsl, čiast. zsl, miest. vsl kruhovitý predmet, ktorý otáčaním okolo vlastnej osi umožňuje pohyb vozidiel, strojov a iných zariadení: Vo_sa skladá s koľies predňíh a zadňíh, osi dve, puški dve (Detva ZVO); Koľeso musí biď dos_ťaškuo, abi malo zotrváčnosť pri mleťí (Pukanec LVI); Puška v hlave golesa bola narazená (Vinosady MOD); Na boku má bejzinka koleso, na keré sa natáhóv remen s treskasne (Trakovice HLO); Zadňe koľeso mu prešlo nohu (Spiš. Podhradie LVO); S koľesom śe kruci predňi navoj a nakruca śe naňho hotove platno (Žalobín VRN)
L. vodné koleso (Myjava), náhonové koleso (St. Turá NMV) - poháňané vodou; mľinské koľeso (Kys. N. Mesto) -uvádzajúce do činnosti mlyn. zariadenia; pilne koľeso (Jakubany SĽ) - poháňajúce pílu; stupné koľeso (Lipt. Hrádok LM) - uvádzajúce do činnosti stupy; geplové koleso (Rozbehy SEN) - na gepli; kou̯ovratové koleso (Rozbehy SEN) - na kolovrate; palečnuo koleso (Slov. Ľupča BB), paľcovo koleso (Gaboltov BAR), lopatkové koleso (Bátovce LVI), lopatové koleso (Hubina PIE), stoličkové koleso (Selec TRČ), hrebeňové koleso (Ban. Bystrica), čelné koleso (Hor. Súča TRČ), čelové koleso (Myjava), líčne koleso (Sobotište SEN), korcové koleso (Trenč. Turná TRČ), obkročné koleso (Chocholná TRČ), klinové koleso (Selec TRČ), hvezdové koleso (Moravany n. Váh. PIE), okrutové koleso (Hlohovec), vrchové koleso (Bátovce LVI), spotkové koleso (Timoradza BÁN) - typy mlynského kolesa; karbovane koľeso (Hlinné VRN) - ozubené; stuňňa na koleso (V. Bielice TOP)
F. mať nohi do koľesa (Rim. Píla RS) - krivé; ciganski koľesa robic (Sobrance), kolesá lámac (Papradno PB) - robiť premety bokom; lámať kolesá (Rakovice PIE) - byť tesne pred pôrodom; pametaď na zadnie koľesá (Rim. Píla RS) - na budúcnosť, na starobu; na to bi ťa bolo, ale daď hlavu pot koleso aňi za svet (Vieska n. Žit. ZM) - myslíš iba na zábavu
2. čiast. zsl bicykel: Prišól na kolese (V. Rovné BYT); Sadóv na koleso a ušóv (Trakovice HLO)
3. niečo okrúhle, tvarom podobné kolesu: Aj páviki boľi okolo toho koľesa, čo prišlo na hlavu (Detva ZVO)
4. kolo, kruh: Mi zme sa do kolesa chiťili a spievali fšeci (Ludrová RUŽ); Ďeťi sa postavile okolo do koľesa! (Lešť MK); Postafce śe do koľesa! (Chrasť n. Horn. SNV)

koleso s
1. predmet kruhového tvaru otáčajúci sa okolo svojej osi, pomocou ktorého sa prenáša (vykonáva) pohyb: dwu wozu kolesa (ŽK 1473); koleso z hodyn (BYTČA 1614); okowal ssest woznih kolies (OČOVÁ 1669); koleso bosie (PALÚDZKA 1703) neokované; koleso pre tahany wodi (TRENČÍN 1713); koleso wodne (PODVAŽIE 1722); mlynske koleso (PP 1734); wela: hrubé břewno, do něhož gest koleso hámeřské neb hutské wpraweno (LZ 1776); pluh na koleso (ML 1779) s plužnými kolieskami;
x. pren Fortuna z swym kolesem ku ňesstesti brogi (GP 1782) behom času
L. dal sprawit palečne koleso (TURIEC 1669); (zelina) čertowo koleso (PUKANEC 1789) bot mliečnik kolovratcový Tithymales helioscopius
F. za prednjmi kolesmy zadnie se wleču (SiN 1678) správanie rodičov si osvojujú deti; octavus sapiens: páté koleso zbytočná vec; ohljdey se na zadnj kolesa (KrG 1704) pamätaj na budúcnosť, starobu; oči gak mljnské kolesa (MKH 1799) veľmi veľké
2. pomn predná časť voza používaná na zvážanie dreva: hagniczy brwna z kolies zmetali (P. LEHOTA 1602); Domanizanga drwa woziwalj yak na saniech, tak na kolesach (TRENČÍN 1640)
3. mučiaci nástroj: zbognjcy w koleso wpleteni bywagj (OP 1685); kolesa, w kterych maleficos lamali (SP 1696); zbogniczy kolesom magy trestany bit (LIPTOV 1713); hnedky mne na retaz a koleso daty rozkazala (TURIEC 1769)
4. niečo podobné kolesu, kruh: soli kolesa 2 (ORAVA 1611); koleso pre psy (NITRA 1619); taraska na wezi z kolesy (s. l. 1656); koleso okolo slunce a mesice (KoB 1666); patery a ssestery koles (dreva) se minu (D. SÚČA 1721); znássali tráwu do kolies (BELÁ 1779) do kôp; (pán ho) do kolesa posadil za hrdlo (PODHORANY 1786 LP) uväznil do hrdelného puta; ide sa do kolesa (ET 18. st) do kruhu; -ný, -ový príd k 1: kolesne klesste gedny; try kolesne obručy (ZVOLEN 1610; 1645); čtiry klince kolesovie (B. BYSTRICA 1692 E); ukazal nam bahry a spicze kolesne (SKLABIŇA 1662); klincow kolesnich (M. KAMEŇ 1796); pres kolesnu hlawu (HK 18. st); koliesko [-(i)e-] dem
1. k 1: wozek o gednem kolesku zůwe se táčky (OP 1685); taczky z koleskom (TRENČÍN 1713); kolowrat aneb kolyeszko (s. l. 1737); obruče na kolgesko (PONIKY 1795)
2. pomn dvojkolesové zariadenie, ktorým sa uľahčuje ťahanie pluhu: zahradu oralj y z koliesky y z wlaczuhmj (KEVICE 1676)
L. dwa pary kolyesok plužnych (s. l. 1737)
3. k 3: mitny znak, koliesko (TRENČÍN 1720)
P. atpn Georgio Koleska (v Osľanoch 1470)

koliesko p. koleso