kolenačky prísl. kľačiačky: k. plieť; expr. k. prosiť veľmi, úpenlivo
kolenačky1 prísl. ▶ v polohe na kolenách, po kolenách; syn. kľačiačky, pokľačiačky: k. drhnúť dlážku, zbierať črepy; k. sa modliť; k. sa plaziť; Pohol sa a kolenačky liezol dopredu. [J. Fekete]; expr. Ani keby si ma kolenačky prosila, nebudem konať proti zdravému rozumu. [K. Lászlová]
kolenačky2 -čiek ž. pomn. hovor. ▶ chrániče kolien používané v niektorých povolaniach al. športoch: cestárske k.; k. pre hokejistov; kúpiť dva páry kolenačiek; odev spevnený kolenačkami; nosiť k. pri korčuľovaní; hrať volejbal s kolenačkami
kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženec • kolenačky • pokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinu • tel.: kľačmo • v kľaku: poloha kľačmo, v kľaku • zried. pokľakačky (Rázus)
kolenačky p. kľačiačky
kolenačky prísl. na kolenách, kľačiac: k. sa plaziť, k. chodiť; k. prosiť niekoho úpenlivo; Za Trnku nepôjde, hoci by ju prišiel prosiť kolenačky. (Jil.); kolenačky vyznať lásku (Tim.); k. vyplieva burinu (Ondr.)