Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie; k-a zmluva, k-a ochrana;

kolektívne prísl.: k. trénovať;

kolektívnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kolektív ‑u m.; kolektívny; kolektívne prísl.; kolektívnosť ‑i ž.

kolektívny [-t-] -na -ne príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na kolektív, na skupinu ľudí spojených spoločnou prácou al. záujmami, skupinový, spoločný; vykonávaný, vykonaný kolektívom; op. individuálny: k. spôsob života; kolektívna pamäť, vina, zodpovednosť; k. orgán; k. trest; kolektívne zariadenie škola, jasle a pod.; uplatňovať kolektívne právo; k. šport; kolektívna hra; kolektívne dielo; zvyšovanie kolektívnej bezpečnosti; podať kolektívnu výpoveďekon. kolektívna zmluva, dohoda zmluva medzi zamestnávateľmi a odborovou organizáciou o pracovných podmienkach pre zamestnancov; kolektívne vyjednávanie rokovanie zástupcov zamestnávateľov s odborovou organizáciou o pracovných podmienkach pre zamestnancov; fin. kolektívne investovanie zhromažďovanie a investovanie prostriedkov získaných od verejnosti
2. 2. st. -nejší ▶ prihliadajúci na záujmy a ciele kolektívu, založený na spolupráci členov skupiny, družný: mať kolektívneho ducha; hráči podali kolektívnejší výkon

kolektívny1 → kolektív


kolektív -u m. ‹l›

1. skupina ľudí pracujúcich na spoločnom diele, spojených spoločnými záujmami, cieľmi a pod.: autorský k.; umelecký k. súbor

2. fyz. predná zberná šošovka zložených okulárov

3. hud. k-y zariadenie na uvedenie do činnosti celej skupiny organových hlasov;

kolektívny1 príd. spoločný, pospolitý, hromadný: k-a vina; k-e vlastníctvo; úsilie o k-u bezpečnosť v Európe vzájomné zabezpečenie všetkých európ. štátov pred napadnutím; k-a zmluva obsahujúca obojstranné záväzky odborovej organizácie a vedenia podniku na zabezpečenie pracovných a sociálnych podmienok; – fyz. k-a sústava šošoviek pôsobiaca ako spojná šošovka; k. urýchľovač sústreďujúci lúče pôvodne rovnobežné; psych. k-e nevedomie (v psychoanalýze C. G. Junga);

kolektívne prísl.;

kolektívnosť -ti ž.


kolektívum -va s. ‹l› lingv. podstatné meno označujúce jednotným číslom skupinu jedincov zhodujúcich sa v dôležitých znakoch a chápaných ako celok, hromadné, kolektívne podstatné meno (napr. lístie, vtáctvo);

kolektívny2 príd. lingv. hromadný: k-e podstatné meno kolektívum

hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akciespoločnýkolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazdmasovýdavovýpejor.: stádovýstádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlukniž. korporatívny: korporatívny odchodhúfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínovýlavínovitýzried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvosériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusyepidemický: epidemická nákaza


kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny) • spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné) • hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazdtímovýskupinový: tímová, skupinová prácaspoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hryvšeobecný (týkajúci sa väčšiny al. všetkých): všeobecný súhlas


masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívnyskupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmyhromadnýkniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovaniapráv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žalobavšeobecnýverejnýkniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnakýzhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vectotožnýsúhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istýtaký istýjednakýjeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

p. aj rovnaký

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kolektívny príd. patriaci kolektívu, týkajúci sa kolektívu, spoločný (op. individuálny): k-e vlastníctvo; k-a práca; k-e hospodárstvo, k-a výroba; k-e vedenie, rozhodovanie; k-e dielo vytvorené kolektívom; k. život, k-a výchova, k-e hry v kolektíve; k. duch, k-e povedomie;

kolektívne prísl.;

kolektívnosť, -ti i kolektivita, -y ž.

Morfologický analyzátor

kolektívny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) kolektívny; (bez) kolektívneho; (ku) kolektívnemu; (vidím) kolektívneho; (o) kolektívnom; (s) kolektívnym;

(štyria) kolektívni; (bez) kolektívnych; (ku) kolektívnym; (vidím) kolektívnych; (o) kolektívnych; (s) kolektívnymi;


(jeden) kolektívnejší; (bez) kolektívnejšieho; (ku) kolektívnejšiemu; (vidím) kolektívnejšieho; (o) kolektívnejšom; (s) kolektívnejším;

(štyria) kolektívnejší; (bez) kolektívnejších; (ku) kolektívnejším; (vidím) kolektívnejších; (o) kolektívnejších; (s) kolektívnejšími;


(jeden) najkolektívnejší; (bez) najkolektívnejšieho; (k) najkolektívnejšiemu; (vidím) najkolektívnejšieho; (o) najkolektívnejšom; (s) najkolektívnejším;

(štyria) najkolektívnejší; (bez) najkolektívnejších; (k) najkolektívnejším; (vidím) najkolektívnejších; (o) najkolektívnejších; (s) najkolektívnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) kolektívny; (bez) kolektívneho; (ku) kolektívnemu; (vidím) kolektívny; (o) kolektívnom; (s) kolektívnym;

(tri) kolektívne; (bez) kolektívnych; (ku) kolektívnym; (vidím) kolektívne; (o) kolektívnych; (s) kolektívnymi;


(jeden) kolektívnejší; (bez) kolektívnejšieho; (ku) kolektívnejšiemu; (vidím) kolektívnejší; (o) kolektívnejšom; (s) kolektívnejším;

(dva) kolektívnejšie; (bez) kolektívnejších; (ku) kolektívnejším; (vidím) kolektívnejšie; (o) kolektívnejších; (s) kolektívnejšími;


(jeden) najkolektívnejší; (bez) najkolektívnejšieho; (k) najkolektívnejšiemu; (vidím) najkolektívnejší; (o) najkolektívnejšom; (s) najkolektívnejším;

(tri) najkolektívnejšie; (bez) najkolektívnejších; (k) najkolektívnejším; (vidím) najkolektívnejšie; (o) najkolektívnejších; (s) najkolektívnejšími;


ženský rod

(jedna) kolektívna; (bez) kolektívnej; (ku) kolektívnej; (vidím) kolektívnu; (o) kolektívnej; (s) kolektívnou;

(štyri) kolektívne; (bez) kolektívnych; (ku) kolektívnym; (vidím) kolektívne; (o) kolektívnych; (s) kolektívnymi;


(jedna) kolektívnejšia; (bez) kolektívnejšej; (ku) kolektívnejšej; (vidím) kolektívnejšiu; (o) kolektívnejšej; (s) kolektívnejšou;

(tri) kolektívnejšie; (bez) kolektívnejších; (ku) kolektívnejším; (vidím) kolektívnejšie; (o) kolektívnejších; (s) kolektívnejšími;


(jedna) najkolektívnejšia; (bez) najkolektívnejšej; (k) najkolektívnejšej; (vidím) najkolektívnejšiu; (o) najkolektívnejšej; (s) najkolektívnejšou;

(tri) najkolektívnejšie; (bez) najkolektívnejších; (k) najkolektívnejším; (vidím) najkolektívnejšie; (o) najkolektívnejších; (s) najkolektívnejšími;


stredný rod

(jedno) kolektívne; (bez) kolektívneho; (ku) kolektívnemu; (vidím) kolektívne; (o) kolektívnom; (s) kolektívnym;

(štyri) kolektívne; (bez) kolektívnych; (ku) kolektívnym; (vidím) kolektívne; (o) kolektívnych; (s) kolektívnymi;


(jedno) kolektívnejšie; (bez) kolektívnejšieho; (ku) kolektívnejšiemu; (vidím) kolektívnejšie; (o) kolektívnejšom; (s) kolektívnejším;

(štyri) kolektívnejšie; (bez) kolektívnejších; (ku) kolektívnejším; (vidím) kolektívnejšie; (o) kolektívnejších; (s) kolektívnejšími;


(jedno) najkolektívnejšie; (bez) najkolektívnejšieho; (k) najkolektívnejšiemu; (vidím) najkolektívnejšie; (o) najkolektívnejšom; (s) najkolektívnejším;

(dve) najkolektívnejšie; (bez) najkolektívnejších; (k) najkolektívnejším; (vidím) najkolektívnejšie; (o) najkolektívnejších; (s) najkolektívnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

kolektívny: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor