Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie; k-a zmluva, k-a ochrana;

kolektívne prísl.: k. trénovať;

kolektívnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kolektív ‑u m.; kolektívny; kolektívne prísl.; kolektívnosť ‑i ž.

kolektívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.ako jeden kolektív, skupinovo, spoločne, tímovo; op. individuálne: k. konať, pracovať; k. sa brániť; k. vyjednávať (o odborovej organizácii) dohodovať pre všetkých zamestnancov čo najlepšie pracovné podmienky; k. niečo vymyslieť; k. podpísať petíciu; mužstvo hralo kolektívnejšie; Toto spoločenstvo kolektívne lovilo, zbieralo, vyrábalo nástroje a zbrane. [P. Dvořák]

kolektívne → kolektív


kolektív -u m. ‹l›

1. skupina ľudí pracujúcich na spoločnom diele, spojených spoločnými záujmami, cieľmi a pod.: autorský k.; umelecký k. súbor

2. fyz. predná zberná šošovka zložených okulárov

3. hud. k-y zariadenie na uvedenie do činnosti celej skupiny organových hlasov;

kolektívny1 príd. spoločný, pospolitý, hromadný: k-a vina; k-e vlastníctvo; úsilie o k-u bezpečnosť v Európe vzájomné zabezpečenie všetkých európ. štátov pred napadnutím; k-a zmluva obsahujúca obojstranné záväzky odborovej organizácie a vedenia podniku na zabezpečenie pracovných a sociálnych podmienok; – fyz. k-a sústava šošoviek pôsobiaca ako spojná šošovka; k. urýchľovač sústreďujúci lúče pôvodne rovnobežné; psych. k-e nevedomie (v psychoanalýze C. G. Junga);

kolektívne prísl.;

kolektívnosť -ti ž.

hromadne vo väčšom, veľkom počte, vo väčšom, veľkom množstve (op. jednotlivo) • húfnehúfommasovo: hromadne, húfne opúšťali svoje domovy; húfom, masovo začali odchádzať z predstaveniaspoločnekolektívne (vo väčšom množstve naraz; op. individuálne): spoločne, kolektívne prispievali na pomoc hladujúcej krajineen bloc [vysl. anblok; franc.]: schvaľovať zákony hromadne, en bloczastar. úhrnom

porov. aj hromadný


kolektívne 1. porov. kolektívny 2. p. hromadne, spolu 1


spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

3. p. súčasne 1, zároveň 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kolektívny príd. patriaci kolektívu, týkajúci sa kolektívu, spoločný (op. individuálny): k-e vlastníctvo; k-a práca; k-e hospodárstvo, k-a výroba; k-e vedenie, rozhodovanie; k-e dielo vytvorené kolektívom; k. život, k-a výchova, k-e hry v kolektíve; k. duch, k-e povedomie;

kolektívne prísl.;

kolektívnosť, -ti i kolektivita, -y ž.

Morfologický analyzátor

kolektívny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) kolektívny; (bez) kolektívneho; (ku) kolektívnemu; (vidím) kolektívneho; (o) kolektívnom; (s) kolektívnym;

(štyria) kolektívni; (bez) kolektívnych; (ku) kolektívnym; (vidím) kolektívnych; (o) kolektívnych; (s) kolektívnymi;


(jeden) kolektívnejší; (bez) kolektívnejšieho; (ku) kolektívnejšiemu; (vidím) kolektívnejšieho; (o) kolektívnejšom; (s) kolektívnejším;

(dvaja) kolektívnejší; (bez) kolektívnejších; (ku) kolektívnejším; (vidím) kolektívnejších; (o) kolektívnejších; (s) kolektívnejšími;


(jeden) najkolektívnejší; (bez) najkolektívnejšieho; (k) najkolektívnejšiemu; (vidím) najkolektívnejšieho; (o) najkolektívnejšom; (s) najkolektívnejším;

(štyria) najkolektívnejší; (bez) najkolektívnejších; (k) najkolektívnejším; (vidím) najkolektívnejších; (o) najkolektívnejších; (s) najkolektívnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) kolektívny; (bez) kolektívneho; (ku) kolektívnemu; (vidím) kolektívny; (o) kolektívnom; (s) kolektívnym;

(štyri) kolektívne; (bez) kolektívnych; (ku) kolektívnym; (vidím) kolektívne; (o) kolektívnych; (s) kolektívnymi;


(jeden) kolektívnejší; (bez) kolektívnejšieho; (ku) kolektívnejšiemu; (vidím) kolektívnejší; (o) kolektívnejšom; (s) kolektívnejším;

(štyri) kolektívnejšie; (bez) kolektívnejších; (ku) kolektívnejším; (vidím) kolektívnejšie; (o) kolektívnejších; (s) kolektívnejšími;


(jeden) najkolektívnejší; (bez) najkolektívnejšieho; (k) najkolektívnejšiemu; (vidím) najkolektívnejší; (o) najkolektívnejšom; (s) najkolektívnejším;

(dva) najkolektívnejšie; (bez) najkolektívnejších; (k) najkolektívnejším; (vidím) najkolektívnejšie; (o) najkolektívnejších; (s) najkolektívnejšími;


ženský rod

(jedna) kolektívna; (bez) kolektívnej; (ku) kolektívnej; (vidím) kolektívnu; (o) kolektívnej; (s) kolektívnou;

(štyri) kolektívne; (bez) kolektívnych; (ku) kolektívnym; (vidím) kolektívne; (o) kolektívnych; (s) kolektívnymi;


(jedna) kolektívnejšia; (bez) kolektívnejšej; (ku) kolektívnejšej; (vidím) kolektívnejšiu; (o) kolektívnejšej; (s) kolektívnejšou;

(dve) kolektívnejšie; (bez) kolektívnejších; (ku) kolektívnejším; (vidím) kolektívnejšie; (o) kolektívnejších; (s) kolektívnejšími;


(jedna) najkolektívnejšia; (bez) najkolektívnejšej; (k) najkolektívnejšej; (vidím) najkolektívnejšiu; (o) najkolektívnejšej; (s) najkolektívnejšou;

(dve) najkolektívnejšie; (bez) najkolektívnejších; (k) najkolektívnejším; (vidím) najkolektívnejšie; (o) najkolektívnejších; (s) najkolektívnejšími;


stredný rod

(jedno) kolektívne; (bez) kolektívneho; (ku) kolektívnemu; (vidím) kolektívne; (o) kolektívnom; (s) kolektívnym;

(tri) kolektívne; (bez) kolektívnych; (ku) kolektívnym; (vidím) kolektívne; (o) kolektívnych; (s) kolektívnymi;


(jedno) kolektívnejšie; (bez) kolektívnejšieho; (ku) kolektívnejšiemu; (vidím) kolektívnejšie; (o) kolektívnejšom; (s) kolektívnejším;

(tri) kolektívnejšie; (bez) kolektívnejších; (ku) kolektívnejším; (vidím) kolektívnejšie; (o) kolektívnejších; (s) kolektívnejšími;


(jedno) najkolektívnejšie; (bez) najkolektívnejšieho; (k) najkolektívnejšiemu; (vidím) najkolektívnejšie; (o) najkolektívnejšom; (s) najkolektívnejším;

(tri) najkolektívnejšie; (bez) najkolektívnejších; (k) najkolektívnejším; (vidím) najkolektívnejšie; (o) najkolektívnejších; (s) najkolektívnejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor