kolega -u mn. -ovia m. človek rovnakého povolania; spolupracovník: k. z úradu, zo štúdií; pán k.! oslovenie;
kolegyňa -e -gýň ž.;
kolegynka -y -niek ž. hypok. (obyč. v oslovení)
kolega -gu pl. N -govia m. ⟨lat.⟩ ▶ človek s rovnakým al. podobným povolaním, zamestnaním, funkčným postavením a pod., spolupracovník: bývalý, mladší, skúsenejší, starší k.; herecký, redakčný k.; k. z práce, zo školy; stranícky k. člen rovnakej strany; dobrá spolupráca s kolegami; pozvať si kolegov a priateľov; dobré vzťahy medzi kolegami; dať kolegovi radu; ísť spolu s kolegami na služobnú cestu; pozdraviť kolegov □ rezortný kolega človek zastávajúci rovnakú funkciu v centrálnom orgáne (obyč. o zahraničnom partnerovi); milý kolega, (vážený) pán kolega oslovenia ▷ kolegyňa -ne -gýň ž.: dlhoročná k.; zastupovať kolegyňu; volá k. z práce □ milá kolegyňa, (vážená) pani kolegyňa oslovenia; kolegynka -ky -niek ž. hypok.: naša mladá k.; moje milé kolegynky
kolega -u m. (kolegyňa -ne ž.) ‹l› vzájomné označenie (oslovenie) príslušníkov toho istého povolania al. zamestnania: k. v úrade; k. zo štúdií
kolegyňa → kolega
kolegyňa, -ne, -gýň ž. družka v povolaní, spolupracovníčka: pani k. priateľské oslovenie spolupracovníčky v niektorých povolaniach;
kolegynka, -y, -niek ž. fam. (najmä v oslovení)
(jedna) kolegyňa; (bez) kolegyne; (ku) kolegyni; (vidím) kolegyňu; (ó) kolegyňa!; (o) kolegyni; (s) kolegyňou;
(dve) kolegyne; (bez) kolegýň; (ku) kolegyniam; (vidím) kolegyne; (ó) kolegyne!; (o) kolegyniach; (s) kolegyňami;