kolík -a m. pozdĺžny žrďovitý predmet s rozlič. využitím: stanový k., štafetový k.; vyznačiť trasu k-mi, zasunúť poistný k.;
kolíkový príd.;
kolíček -čka m. zdrob.: k-y na husliach; k-y na bielizeň štipce
kolík -ka pl. N -ky m. 1. ▶ menšia, najčastejšie drevená tyč, obyč. na jednom konci zahrotená: vinohradnícke, paradajkové kolíky; agátové kolíky do plota; zapichnúť, zatĺcť, zabiť k. do zeme; povyťahovať, povytŕhať kolíky zo zeme; priviazať stromčeky ku kolíkom; vyznačiť pozemok kolíkmi; Planina je rovná ako dlaň a prerušujú ju iba dva kolíky, medzi ktorými je napätá cieľová páska. [J. Kot] 2. ▶ kratší pozdĺžny predmet s rozličným využitím: oporný, zasúvateľný, poistný, stanový, istiaci k.; pripevniť bielizeň kolíkmi štipcami □ hud. ladiaci kolík určený na ladenie hudobných nástrojov; šport. štafetový kolík (v atletike) kolík, ktorý si športovci odovzdávajú pri pretekoch štafiet 3. tech., stroj. ▶ súčiastka určená na spájanie al. poisťovanie spojenia dvoch strojových dielcov: pružný, ryhovaný k.; valcový k.; kužeľový k. zaisťuje presné polohy súčiastok; k. spája dve súčiastky zapadajúce do seba hladkými plochami 4. šport. slang. ▶ (v tenise, vo volejbale) smeč smerujúci kolmo na zem: spresniť nahrávku na k.; pekné rýchle útoky stredom siete, ale aj z kolíkov ◘ fraz. publ. prevziať štafetový kolík pokračovať v začatom diele svojich predchodcov ▷ kolíček -čka pl. N -čky m. zdrob. k 1 – 3: kovové kolíčky; Vysušené kusy bielizne ponaťahovala, vložila do koša, kolíčky zasa do veľkého vrecka. [L. Ballek]; Hornú dosku osadíme na bočné dosky pomocou drevených kolíčkov. [VNK 2001]
kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolík • nár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátik • kotva • tŕň • príchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)
kolík p. kôl
kôl, kola m.
1. hrubšia tyč na jednom konci zaostrená: k. v plote, drevený, železný k., podoprieť niečo k-om, ovaliť niekoho k-om
● hovor. expr. stojí ako k. nemotorne, bez slova; je ako k. v plote sám, opustený;
2. na oboch koncoch zaostrená tyč, ktorá slúžila v stredoveku na popravu; napichnúť niekoho na k.;
kolový príd.: archeol. k-é stavby postavené na koloch;
kolík i kolček, -a m. zdrob.: vinohradnícke k-y, značkovacie k-y;
kolíček, -čka m. zdrob.: k. na husliach, k-y na pripínanie bielizne štipce
(jedna) kolika; (bez) koliky; (ku) kolike; (vidím) koliku; (ó) kolika!; (o) kolike; (s) kolikou;
(štyri) koliky; (bez) kolík; (ku) kolikám; (vidím) koliky; (ó) koliky!; (o) kolikách; (s) kolikami;
(jeden) kolík; (bez) kolíka; (ku) kolíku; (vidím) kolík; (ó) kolík!; (o) kolíku; (s) kolíkom;
(tri) kolíky; (bez) kolíkov; (ku) kolíkom; (vidím) kolíky; (ó) kolíky!; (o) kolíkoch; (s) kolíkmi;