kolík p. kôl
kôl, kola m.
1. hrubšia tyč na jednom konci zaostrená: k. v plote, drevený, železný k., podoprieť niečo k-om, ovaliť niekoho k-om
● hovor. expr. stojí ako k. nemotorne, bez slova; je ako k. v plote sám, opustený;
2. na oboch koncoch zaostrená tyč, ktorá slúžila v stredoveku na popravu; napichnúť niekoho na k.;
kolový príd.: archeol. k-é stavby postavené na koloch;
kolík i kolček, -a m. zdrob.: vinohradnícke k-y, značkovacie k-y;
kolíkový príd.;
kolíček, -čka m. zdrob.: k. na husliach, k-y na pripínanie bielizne štipce