kohút -a mn. N a A -y m. samec kúr;
pren. expr. živ. mn. -i vypínavý muž: k. a sliepka, k. bažanta, k. kikiríka
● červený ako k. od hnevu; dva k-y, dvaja k-i na jednom smetisku sokovia v bezprostrednej blízkosti; expr. červený k. na streche požiar;
kohútí, kohutí príd.: k. spev, k-ie zápasy;
kohútik -a m.
1. mn. N a A -y zdrob. ku kohút: k-y a sliepočky
2. i kohút uzáver vývodu kvapaliny al. plynu v potrubí: vodovodný k.; uzavrieť hlavný k.
3. súčiastka spúšťacieho mechanizmu niekt. strelných zbraní: stisnúť k.
4. vlasy dieťaťa vyčesané dohora: urobiť (dieťaťu) k., k-ka;
kohútisko -a -tisk s. i m. zvel.
kohútik -ka pl. N -ky m. (predmet)
kohútik G a A -ka pl. N a A -ky A hovor. i -kov m. i zdrob. (vták, hmyz)
kohútik1 -ka pl. N -ky m. 1. pl. A -ky hovor. i -kov zdrob. ▶ menší al. mladý kohút1: k. jarabý; čerstvo vyliahnutý k.; výkrm kohútikov; chovať kohútiky a sliepočky; Má hlas ako kohútik, pomyslel si starý. [J. Blažková] 2. pl. A -ky hovor. i -kov zdrob. ▶ mladý samec vtáka z radu hrabavcov: k. páva; kohútiky prepelice japonskej; tokajúci k. 3. pl. N -kovia A -kov expr., často iron. ▶ prehnane sebavedomý, v skutočnosti málo mužný chlap al. chlapec: Bude im zobkať z dlane ako adolescentný kohútik. [InZ 2001] 4. ▶ figúrka, obyč. sladkosť, hračka v podobe kohúta1: drevený, gumený k.; veľkonočný k. z čokolády; maľovaný papierový k. z jarmoku; zhotovovať kohútiky z bavlniek 5. zdrob. ▶ ozdobný ukazovateľ smeru vetra v podobe malého kohúta1, veterník: A plechový kohútik / na štyri svetové strany sa krúti. [M. Válek] 6. ▶ účes pripomínajúci tvarom kohútí hrebienok, kohút1: dievčatko s kohútikom a mašľou; vyčesať dieťatku kohútika 7. pl. N a A -ky ▶ drobný kovovolesklý hmyz z čeľade liskavkovitých, rozšírený v Európe, ktorého larvy aj dospelé jedince pôsobia vážne škody na obilninách: jačmeň napadnutý kohútikom; kohútiky sa živia listami rastlín □ zool. kohútik pestrý Oulema melanopus; kohútik modrý Lema cyanella
kohútik2 -ka pl. N -ky m. 1. i tech. ▶ uzáver výtoku al. prietoku tekutiny al. plynu v potrubí, kohút2: vodovodný, plynový k.; mosadzné, chrómové kohútiky; napúšťací, vypúšťací k.; k. s teplou, so studenou vodou; otvoriť, zatvoriť k.; vodovodný k. tečie; opraviť kvapkajúci k. v kúpeľni 2. i tech. ▶ spúšťací mechanizmus niektorých strelných zbraní, spúšť, kohút2: natiahnutý, uvoľnený k.; stisnúť, potiahnuť, stlačiť k. zbrane; striehne s prstom na kohútiku 3. zootech., kynol. ▶ označenie rozhrania šije a trupu niektorých zvierat, napr. psov, koní: široký, svalnatý k. ovčiaka; chrbát s dobre vyznačeným kohútikom; výška v kohútiku výška vzpriameného zvieraťa stojaceho na štyroch nohách, meraná od rozhrania šije a trupu po chodidlá predných nôh, kohútiková výška 4. publ. ▶ zdroj peňazí: finančný k.; k. štátnej pokladnice; Väčšina peňazí mala pritiecť z telekomunikačného kohútika. [Pt 1997] ◘ fraz. publ. priškrtiť/pritiahnuť [niekomu] kohútik znížiť materiálnu al. finančnú podporu
kohút1 -ta m. 1. pl. N a A -ty A hovor. i -tov ▶ samec kury domácej, odlíšiteľný výraznejším sfarbením, väčšími rozmermi a členitejšou stavbou tela: plemenný k.; biely, pestrofarebný k.; rozkokošený k.; spev kohúta; k. kikiríka; zarezať kohúta na obed; Každé ráno ma zobúdzajú kohúty. [V. Šikula] 2. iba sg. ▶ mäso z tohto zvieraťa; jedlo z neho: polievka z kohúta; pripraviť kohúta na víne 3. pl. N a A -ty i zool. ▶ samec vtáka z radu hrabavcov: páví, bažantí k.; Tokanie prichádza sprava, z jedliny. Vtom z opačnej strany hory vhupne na čistinku kohút. [K. Horák] 4. pl. N -ti expr. ▶ sebavedomý, zádrapčivý a záletný chlap: pozri ho, aký k.!; Ako kohút si! Hrdý! Ale stále na hnoji. [V. Bednár]; Jej muž bol za mladi riadny kohút, len po krčmách, a na deti sa veľmi neobzrel. [Vč 1974] 5. pl. N -ty ▶ zariadenie zabraňujúce vnikaniu vetra al. dažďa do komína; ozdobný ukazovateľ smeru vetra v podobe kohúta, veterník: veterný k.; k. na komíne; plechový k. na veži 6. pl. N -ty ▶ účes pripomínajúci tvarom kohútí hrebeň, kohútik: nosiť na hlave kohúta; do kohúta vyčesané vlasy ◘ fraz. bijú sa ako kohúty/kohúti zlostne, neľútostne spolu zápasia; nadúvať sa/naparovať sa ako kohút správať sa nadmerne sebavedome, vyzývavo; obracia sa/krúti sa [podľa vetra] ako kohút na veži mení zištne svoje presvedčenie, názory; červený kohút na streche [kikiríka] požiar (niekde vypukol), horí; publ. galský kohút al. krajina galského kohúta Francúzsko ◘ parem. žart. dobrý kohút nepriberie štíhly muž býva dobrý milenec; dva kohúty/dvaja kohúti na jednom smetisku [sa neznesú] sokovia, súperi, ktorým ide o tú istú vec ▷ zdrob. ↗ kohútik1; kohútisko -ka pl. N -ká G -tisk s., v sg. i m. zvel.: staré, starý k.; Čo tie kohútiská stvárajú, veď je ešte noc! [V. Handzová]
kohútik uzáver vývodu kvapaliny al. plynu v potrubí • kohút: vodovodný, plynový kohútik, kohút; otvoriť kohútik • točka (kohútik, obyč. na sude): pivo preteká točkou • nár. pipňa
kohútik1 p. kohút1
kohútik2, -a m.
1. uzáver vývodu tekutiny al. plynu: vodovodný, plynový k., k. ventilu; otvoriť k.;
2. spúšť na niektorých strelných zbraniach (napr. na puške, pištoli ap.): natiahnuť k.; spustiť k. vystreliť;
kohútikový príd. opatrený kohútikom: k-á puška
kohúť1, -a, mn. č. -y m.
1. samec kurovitých vtákov (sliepky, jarabice, bažanta, tetrova ap.): plemenný k., vykŕmený k., kikiríkanie, spev k-a; zarezať k-a; galský k. symbol Francúzska
● bijú sa ako k-y o dvoch ľuďoch, ktorí sa často bijú; o veľkých bitkároch; nasršený ako k., červený ako k. od hnevu; dva k-y al. dvaja k-i na jednom smetisku o súperoch; červený k. na streche požiar: Bežte domov, lebo vám červený kohút na streche zakikiríka (Vaj.) chytí sa dom. Už aj na streche kaštieľa sedel červený kohút (Urbk.) horelo;
pren. zosob. mn. č. -i a) záletný muž, sukničkár: Gróf bol hrozný kohút, každá peknejšia ženská musela byť najprv jeho. (Karv.); b) o človeku, ktorý sa ľahko necháva uniesť hnevom: Chlapci obstanú dvoch napaprčených kohútov (Al.) bijúcich sa chlapcov; c) o pyšnom, nafúkanom človeku: Ešte pred rokom sa musel plaziť po bruchu a teraz pozri — aký kohút. (Min.)
2. zariadenie zabraňujúce vnikaniu vetra do komína; plechová ozdoba na strechách znázorňujúca kohúta;
kohútí, -ia, -ie príd. k 1: k. spev s. kohútov; k-ie pero z chvosta kohúta; k-ie zápasy z. kohútov, obľúbený šport v niektorých krajinách; šport. k-ia váha ľahká váha v boxe;
kohútik1, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr.
kohútik i kohútok m. 1. expr. malý kohút: Chovaľi zme kohútki a šľi s ňimí do Trsťenej (Brezovica TRS); Ná uš potom sa zabíjajú, ke_cú kohútki (Hlboké SEN) 2. expr. záletník: Ocec ci kohucik (Humenné) 3. kovová obrúčka, ktorou sa upevňuje kosa na kosisko: kohúťik (Párnica DK) 4. uzáver vývodu tekutiny: Zatähni tot kohútig lepší, bo voda kvapká (Štítnik ROŽ); kohúťik (Tesáre TOP) 5. súčiastka petrolejovej lampy, ktorou sa vyťahuje knôt: kohúťik (Cinobaňa LUČ) 6. spúšť na puške: Flinta z dvoma hlavnámi má dva kohúciki (Trakovice HLO) 7. rastlina a. bot. kukučka lúčna (Lychnis flosculi): Kohúťike zme raďi dávaľi do bukréťi zo šalvijou a mláďencí (Pukanec LVI) b. bot. hrachor jarný (Lathyrus vernus): kohúcik (Lubina NMV)