kohút -a mn. N a A -y m. samec kúr;
pren. expr. živ. mn. -i vypínavý muž: k. a sliepka, k. bažanta, k. kikiríka
● červený ako k. od hnevu; dva k-y, dvaja k-i na jednom smetisku sokovia v bezprostrednej blízkosti; expr. červený k. na streche požiar;
kohútí, kohutí príd.: k. spev, k-ie zápasy;
kohútik -a m.
1. mn. N a A -y zdrob. ku kohút: k-y a sliepočky
2. i kohút uzáver vývodu kvapaliny al. plynu v potrubí: vodovodný k.; uzavrieť hlavný k.
3. súčiastka spúšťacieho mechanizmu niekt. strelných zbraní: stisnúť k.
4. vlasy dieťaťa vyčesané dohora: urobiť (dieťaťu) k., k-ka;
kohútisko -a -tisk s. i m. zvel.
kohút G a A -ta pl. N a A -ty A hovor. i -tov m. (vták)
kohút -ta pl. N -ti m. (o človeku)
kohút -ta pl. N -ty m. (uzáver niečoho)
kohút1 -ta m. 1. pl. N a A -ty A hovor. i -tov ▶ samec kury domácej, odlíšiteľný výraznejším sfarbením, väčšími rozmermi a členitejšou stavbou tela: plemenný k.; biely, pestrofarebný k.; rozkokošený k.; spev kohúta; k. kikiríka; zarezať kohúta na obed; Každé ráno ma zobúdzajú kohúty. [V. Šikula] 2. iba sg. ▶ mäso z tohto zvieraťa; jedlo z neho: polievka z kohúta; pripraviť kohúta na víne 3. pl. N a A -ty i zool. ▶ samec vtáka z radu hrabavcov: páví, bažantí k.; Tokanie prichádza sprava, z jedliny. Vtom z opačnej strany hory vhupne na čistinku kohút. [K. Horák] 4. pl. N -ti expr. ▶ sebavedomý, zádrapčivý a záletný chlap: pozri ho, aký k.!; Ako kohút si! Hrdý! Ale stále na hnoji. [V. Bednár]; Jej muž bol za mladi riadny kohút, len po krčmách, a na deti sa veľmi neobzrel. [Vč 1974] 5. pl. N -ty ▶ zariadenie zabraňujúce vnikaniu vetra al. dažďa do komína; ozdobný ukazovateľ smeru vetra v podobe kohúta, veterník: veterný k.; k. na komíne; plechový k. na veži 6. pl. N -ty ▶ účes pripomínajúci tvarom kohútí hrebeň, kohútik: nosiť na hlave kohúta; do kohúta vyčesané vlasy ◘ fraz. bijú sa ako kohúty/kohúti zlostne, neľútostne spolu zápasia; nadúvať sa/naparovať sa ako kohút správať sa nadmerne sebavedome, vyzývavo; obracia sa/krúti sa [podľa vetra] ako kohút na veži mení zištne svoje presvedčenie, názory; červený kohút na streche [kikiríka] požiar (niekde vypukol), horí; publ. galský kohút al. krajina galského kohúta Francúzsko ◘ parem. žart. dobrý kohút nepriberie štíhly muž býva dobrý milenec; dva kohúty/dvaja kohúti na jednom smetisku [sa neznesú] sokovia, súperi, ktorým ide o tú istú vec ▷ zdrob. ↗ kohútik1; kohútisko -ka pl. N -ká G -tisk s., v sg. i m. zvel.: staré, starý k.; Čo tie kohútiská stvárajú, veď je ešte noc! [V. Handzová]
kohút2 -ta pl. N -ty m. tech. 1. ▶ uzáver výtoku al. prietoku tekutiny al. plynu v potrubí, kohútik2: napúšťací k.; vodovodný, palivový k.; uzavrieť hlavný k. prívodu plynu 2. ▶ spúšťací mechanizmus niektorých strelných zbraní, spúšť, kohútik2: bicí k.; natiahnuť k. revolvera; spustenie kohúta pušky na ostrý náboj; pištole sú uložené s kohútom v poistnej polohe
kohútik uzáver vývodu kvapaliny al. plynu v potrubí • kohút: vodovodný, plynový kohútik, kohút; otvoriť kohútik • točka (kohútik, obyč. na sude): pivo preteká točkou • nár. pipňa
kohút p. kohútik
kohút2, -a, 6. p. -e m. uzáver vývodu tekutiny al. plynu, častejšie kohútik: plynový k.; vypúšťací, regulačný k.;
kohútový príd.: tech. k. rozvod pomocou kohúta
kohút m. 1. strsl, čiast. zsl i vsl samec kurovitých vtákov: Nu sä už veďelo, že sä ďecko zľäklo kohúta (Žaškov DK); Zabila som g nedzeli kohúta (Trakovice HLO) L. ďivi kohut (Riečnica KNM) - tetrov F. ti si jag marcovi kohu_do bitki (Markušovce SNV) - si veľmi prudký; na jenném smecisku dva kohúci sa bijú (Vaďovce MYJ) - súperia medzi sebou; taki su jak kohuti na jednom dvore (Brezina TRB) - neznášajú sa; aj kohúd je smelší na svojom smecisku (Bošáca TRČ) - každý je istejší v domácom prostredí; dobrí kohúd ňebíva tľstí (Krivá DK) - prejavuje sa vitálne 2. expr. záletník: Van je ešče dobrí kohút! (Repištia REV) 3. zariadenie zabraňujúce vnikaniu vetra do komína: kohút (Lubina NMV) 4. uzáver rozvodu tekutiny, súčiastka točky na sude: kohút (Radošina NIT) 5. súčiastka pluhu na regulovanie hĺbky orby: Tam (na pluhu) ból klúč, to sa volalo kohút (Chocholná TRČ) 6. časť oja, držiak, na ktorý sa upevňujú jarmá: Kohud je na dišľu voza pre voli, dava śe do ňeho jarmo (Spiš. Štvrtok LVO) 7. plameň vyblkujúci z míle pri pálení uhlia: kohút (Čierny Balog BRE) 8. časť hrebeňa stodoly: kohút (Trávnica VRB) 9. obyč. mn. č. steblo obilia zostávajúce po kosení na strnisku: Nevedzev kosit, samích kohútov narobev (Trakovice HLO); Nebóv dobrí žnec, nechávav moc kohútov na strnišči (Brestovany TRN) 10. druh detského účesu: Glho ho česaľi na kohúta ako ďiouča (Príbovce MAR); Hned mu vičesali kohúta (Šurany NZ); Ja ci zrobim kohuta na hlave (Hrabkov PRE) 11. druh jedla, na kolieska pokrájané zemiaky, opekané v masti s paprikou: kohut (Zempl. Hámre HUM) 12. v dvojslovnom názve rastliny: kohútou hrebeň (Pukanec LVI); kohútou hrebem (Brusník MK) - bot. plamenník hrebenistý (Celosia cristata)
kohút1 m 1. samec kury domácej: za slepku, za kohuta (ŽILINA 1585); ostruha kohauta (FO 1737) L. indyánsstj kohautj (FO 1737) moriaky; capo: rezany kohút (KS 1763) kapún F. dwa kohutj nemohu se na gednem smetisku znasseti dvaja prudkí ľudia sa ťažko znášajú; kohut na swem smetisku smelssj (SiN 1678) v domácom prostredí si viac človek dovolí; (Ďuro) s panom Kaszag tak gakobi se kohuty ruwaly (V. ČEPČÍN 1734) prudko, divoko; čas kohutu spjwanj mssu služil (VP 1764) zavčas zrána; od spevu kohuta ass do pateg pracoval (SJ 18. st) od svitu 2. plechová ozdoba na veži: na wezu kohut (TRENČÍN 1580); triton: kohút na kostele (NP 17. st); triton: kohut na weži (KS 1763) P. atpn Martino Kohwth (v S. Ľupči 1505); -í, -ový príd k 1: kohutowe maso (LR1 17. st); sadla kohutyho (KLe 1740); tutulus: hrebeň kohúcy; gallicinium: kokrhánj kohúty (KS 1763); -ik1, -ek1 dem k 1: kohutkuow na kopunenie 7 (ŽILINA 1718); mnoho kohutiku (PL 1787); kohutky se škopia okolo s. Bartolomege (NN 18. st); k 2: harpax: kohautek (VTL 1679); -ový príd: od kohutikoweho pera wsseligakoweho d 30 (ZVOLEN 1669) P. atpn Johannes Kohutek (TRENČÍN 1652); Stephanus Kohutik (KRUPINA 1716); -ov príd privl k 1: od kohutikovho pera (KRUPINA 1721)
kohút2 m 1. uzáver vývodu tekutiny, čap: press udelaty na stroj bud do kohuta neb na natlačku (s. l. 1666 E) 2. spúšť na strelnej zbrani: za novj kohut sprostj flintový (B. BYSTRICA 1704); (zbroj) na kohut natjahany hotowa byla (VoP 1760); -ik2, -ek2 dem k 1: kohútek medenny (NP 17. st); na kohutek pressik sem urobil (DUBNICA n. V. 1729); kohutek, rurka, čep na sudu (ML 1779); k 2: z ruczniczu kohutik (TURIEC 1661); kohútek pri zbrogi (NP 17. st); na pistole kohutik (KRUPINA 1721)