kocúr -ra m. 1. pl. N a A -ry A hovor. i -rov ▶ samec mačky: veľký tučný čierny, hrdzavý k.; k. si spokojne pradie; kŕmiť, hladkať kocúra; máme doma mačku a kocúra; Ale čelo zvraštil a žmurkal ani kocúr na sviečku. [P. Hajdúk]; pren. Oči mal ako marcový kocúr. [A. Chudoba] žiadostivé □ Kocúr v čižmách postava z rovnomennej rozprávky
2. pl. N -ri expr. ▶ obyč. starší muž obľubujúci ľúbostné dobrodružstvá; starší záletný muž (často v nadávkach): letní plážoví kocúri sú trochu na posmech; Ani sa nenazdá a bude z neho starý plešatý kocúr, nehanebný strašivták. [P. Dvořák]; Stretli sa im pohľady. Otcov hovoril: Nie je trochu výstredná, syn môj? A on mu odpovedal: Len sa nepretvaruj, starý kocúr. [V. Mináč]
◘ fraz. maškrtný ako kocúr veľmi maškrtný; ozývať sa/priasť ako marcový kocúr dvoriť niekomu; preťahovať sa ako kocúr na priedomí al. priasť ako kocúr byť spokojný; vytrieť niekomu kocúra a) predstihnúť niekoho v niečom b) oklamať niekoho ◘ parem. aj dobrému kocúrovi myš ušmykne ani šikovnému sa vždy všetko nepodarí, každý sa môže pomýliť; [keď] kocúr nie je doma, myši majú hody/bál bez dozoru sa uvoľňuje disciplína
▷ zdrob. ↗ kocúrik; kocúrisko -ka pl. N -ká G -risk s., v sg. i m. zvel.: riadne vypasené k.; lenivý, nenásytný k.; Cez otvor vidno, ako sa tam vyvaľujú kocúriská. [V. Ferko]; Ty kocúrisko, stále nemáš rozum! [M. Švec]