kocka -y -ciek ž.
1. geom. teleso ohraničené 6 štvorcami; vec, kt. mu je podobná: k. cukru, ľadu, dláždiť k-ami
2. hracia pomôcka tohto tvaru s očíslovanými stenami: hrať (v) k-y, hodiť k-u
3. obyč. mn. kocky det. hračka na skladanie, stavebnica
4. štvoruholníková vzorka na látke; hovor. látka s takouto vzorkou: pestrá k.; škótska k. (na sukňu)
● vyjadriť, povedať niečo v k-e stručne; kniž. k-y sú hodené už je rozhodnuté; k. sa zvrtla šťastie sa obrátilo;
kockový príd. k 1, 2, 4: k. cukor; k-á vzorka;
kocôčka -y -čok ž. zdrob.
kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda
kocka -ky kociek ž.
kočka -ky kočiek ž. subšt.
kocka -ky kociek ž. 1. mat. ▶ teleso skladajúce sa zo šiestich štvorcových stien, ktoré medzi sebou zvierajú pravý uhol: hrana, roh, objem, stena kocky; škatuľka má tvar kocky 2. ▶ tvar takéhoto telesa; predmet takéhoto tvaru: dlažbová, betónová k.; dominové kocky; sójové kocky; k. cukru, ľadu, hovädzieho bujónu; pokrájať mäso, mrkvu na kocky; poskladajte z týchto útvarov kocku; Autobus zahrkotal na kamenných kockách, ktorými bola vydláždená cesta pri stanici. [R. Čižmárik] □ Rubikova kocka hlavolam, ktorého každá stena sa skladá obyč. z deviatich malých farebných štvorcov, ktoré treba poskladať do jednej farby; magická kocka hlavolam v tvare tohto telesa obsahujúci čísla, ktorých súčet v riadkoch, stĺpcoch a hlavných uhlopriečkach je rovnaký 3. obyč. pl. kocky ▶ detská hračka určená na skladanie, ktorej časti majú tvar tohto telesa: drevené kocky; hrať sa s kockami; poskladať z kociek obrázok 4. ▶ pomôcka pri spoločenských hrách s očíslovanými stenami: hodiť, vrhať kocku; hádzať kockou; veštenie s kockami; hrať sa (v) kocky druh spoločenskej hry; vyhrať v kockách; hrať sa s figúrkami a hracou kockou z hry Človeče, nehnevaj sa; Na stolíku zahrkotali slonovinové kocky. [J. Lenčo] 5. hovor. ▶ štvorcový al. štvoruholníkový vzor na látke; látka s takýmto vzorom: pestrá k. na košeli; škótska k. na sukňu; sako z béžovo-čiernej kocky ◘ fraz. kocky sú hodené konštatovanie pri rozhodnutí, z ktorého môže vzísť neistý výsledok, už je rozhodnuté; povedať/vyjadriť niečo v kocke stručne sa vyjadriť ▷ kocôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 2 – 5: drobné kocôčky; bryndzové halušky s kocôčkami opraženej slaninky
kočka -ky kočiek ž. ⟨čes.⟩ subšt. 1. ▶ pekná, príťažlivá žena, obyč. mladá, al. elegantne oblečená žena, fešanda: fantastická blond k.; zbaliť kočku; obzerať sa za mladými kočkami; mať rande so super kočkou; aká je z nej k. a) (o žene, o dievčati) zmenila výzor k lepšiemu b) vyrástla, dospela na krásnu ženu; Odolať takej kočke, to vám je dakedy poriadna fuška. [P. Andruška]; S toľkými kočkami sa ešte stretneš, ver mi to! Už sa nedurdi, čo sa stalo, stalo sa, ako medzi chlapmi. [KŽ 1964] 2. ▶ dievča al. mladá žena: Aj mne to vo dvojici lepšie pôjde a ona sa tlačí na intráku v jednej izbe s ďalšími tromi kočkami. [Vč 1982] 3. ▶ dievča, žena v ľúbostnom vzťahu k chlapcovi, k mužovi, milá, milenka: to je jeho k.?; svoju kočku si kde nechal?
kočka p. dievča 1
kocka, -y, -ciek ž.
1. geom. teleso, ktorého šesť štvorcových stien zviera medzi sebou pravý uhol;
neodb. teleso podobné kocke: k. cukru, krájať ovocie, cesto, mäso na k-y; polievkové k-y polievkové korenie balené do kociek
● vyjadriť, povedať niečo v k-e stručne, zhustene;
2. obyč. v mn. č. kocky druh detských hračiek s nalepenými obrázkami na skladanie. skladať, stavať k-y; dom, hrad z kociek;
3. pomôcka pri rozličných hrách s očíslovanými stenami (hráč ňou hádže po rovnej ploche a sleduje, na ktorom čísle sa zastaví): hra na (v) k-y, hrať na (v) k-y, hodiť k-u
● kniž. k-y sú hodené je urobený rozhodný krok; postaviť všetko na jednu k-u riskovať úspech al. neúspech spoľahnutím sa na jednu vec; k. sa zvrtla šťastie sa obrátilo;
4. hovor. štvorcový al. štvoruholníkový vzor votkaný al. vytlačený na látke: pekná, pestrá k. kockovaná látka;
kockový príd.: k. cukor v kockách; k-á vzorka na látke; k-á dlažba z kociek;
kocôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
kočka, správ. mačka
kocka ž. 1. nejaké teleso al. hmota sformovaná do podoby ohraničenej šiestimi štvorcami: Oškrobalo sa najprú tíh zemiakou, pokrájalo sa na takie kocki (Vrbie RUŽ); Či ňedoňiesou̯ raz na paseňia takúto kocku, ekrazit?! (V. Lom MK); Požič mi pár kocki cukru! (Rochovce ROŽ) 2. vin. časť lisu na hrozno, ťažké tvrdé drevo na zaťaženie: Kocki sa dávajú do preša, abi sa vádz viprešuvalo (Trakovice HLO) 3. štvorcový vzor na látke: Jednu pepitu maľi s takíma kockáma (Slovany MAR); Dzifčence nosili lajblíček hadbávní s kockáma (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Ket še kocki tkali, ľem jag na podnožaj stupela, tak še zrobela kocka (Kokšov-Bakša KOŠ) 4. gem kôstka: Nejec čerešne s kockami, bo ťe zapeše! (Revúca); kocôčka ž. zdrob. k 1 a 3: Také kocuočki boľi na tom vitkaté (Ležiachov MAR); kocuočka (Prievidza)
kocôčka p. kocka
kočka1 ž. 1. zsl mačka: Co tá kočka porát mraudží? (Stráže n. Myj. SEN); Auto nám zabilo kočku (Trakovice HLO); Naša kočka mala mladé kasni (Šurany NZ); Já mám račéj psa jako kočku (Chocholná TRČ); Kočka pradze, ke_ci tag driemká (V. Rovné BYT) F. skrči_ca jako kočka (Chocholná TRČ) - veľmi sa schúliť; hra_ca na slepú kočku (Stupava BRA) - na slepú babu; bojí sa jako kočka vodi (Bošáca TRČ) - veľmi sa bojí; nekupuj kočku v mechu (Vištuk MOD) - niečo neznáme 2. kožušinový golier: kočka (Brodské SKA)
kočka2 ž. dlhý pás látky, do ktorého sa balili a v ktorom sa nosili malé deti: Veź dzecko na ruki do kočki a pres herbet a pešo ku doktorovi (Hnilec SNV)
kocka [-c-, -st-] ž 1. geom pravidelné geometrické teleso o šiestich štvorcových stranách: kostka gest štwerhrana (KoB 1666); cubus: kostka (ML 1779) 2. štvorcový vzor v tkanine: z czernymi kostkami ručzniczek (LIETAVA 1633); (obrus) na kostky pretkawany (KRUPINA 1683); dwa stolne na kocky sporadane obrusy (Kur 18. st) 3. hracia kocka s očíslovanými stenami: alea: kostka w hri; lepusculi: kostky na hránj (KS 1763) L. hádzať k-y, hrať sa v, na k-y hrať hazardnú hru s kockami: zadny z messtanuw w kostky nehral (P. BYSTRICA 1506); stragalizo: na kostki se hrám; aleam seqvor: kostkj hážem (KS 1763) 4. hra v kocky: mel sstestj w kockach (LR2 17. st) 5. žreb, osud: kam se kostka s sstestj obrati (CO 17. st); ad supplicium sorte lectus: kostka mu prinésla smrt (KS 1763) L. (vojaci) na ssaty (Krista) kocky hazaly (SJ 18. st) žrebovali o ne F. gak kostka padne (SiN 1678) ako bude priať šťastie; slussna mudrost bi byla na kocku pustyt poctiwost swu (PP 1734) ponechať náhode; per sortem ducti duo: na dwoch padla kostka (KS 1763) dvaja boli vyžrebovaní P. atpn Valentinus Koczka (N. LEHOTA 1572 U1); -ový príd k 2: obrusy na kockowu furmu (M. KAMEŇ 1772); k 3: astragalismus: hra kostkowá nebo kútkowá (KS 1763); kocôčka [kostečka] dem k 3: tesserula: kostečka (KS 1763)
kockový p. kocka
kočací p. kočka
kočičí p. kočka
kočí p. kočka
kočka ž 1. mačka Felis: koczka za myssy bezj (BV 1652); prepelicku my kočka zamoryla (s. l. 1654); (koža) z diwokeg kočki (MYJAVA 1676); kočki mavkajú (BR 1785); koczka se okoty (LR3 18. st) L. morska kočka (:diwa opice:) (KoA 17. st) opica z rodu mačiak Cercopithecus; zibethus: pyžmowá kočka aneb zybetowá kočka (KS 1763) cibeta africká Viverra civetta F. magj myssi hody, když kočky nenj doma (PD 18. st) bez dozoru je väčšia voľnosť 2. ohnutý prút železa na prehrabávanie al. premiesťovanie polien na ohnisku, hák, kutáč: focarius canterius: zelezna kočka pri ohnj (KS 1763); kočí, kočičí príd k 1: prach smysseny z sadlem kočyčym (HL 17. st); kočjčég bárwy kúň (KS 1763) šedý L. k. klej, med živica: gummi: stromowy, kočičy kleg; resina: žiwica, smola, kočičy med (KS 1763); k. striebro min sľuda: kočj strjbro, kameň nepohoraly; kočičy strjbro (KS 1763); kočzičzy nožyčzka, plesnywecz (HL 17. st) bot plešivec dvojdomý Antennaria dioica; calamintha: kočičy mud, pólny mud; nepeta: kočičy mud bot dušovka roľná Acinos arvensis al. kocúrnik obyčajný Nepeta cataria; erynce: kočjčy tŕň bot kotúč poľný Eryngium campestre (KS 1763); kočičy zelina (LR7 18. st) valeriána lekárska Valeriana officinalis