kocúr -a mn. N a A -y m. samec mačky: pren. expr. starý k. záletný muž
● maškrtný ako k. veľmi;
kocúrik -a mn. N a A -y m. zdrob.
kocúr G a A -ra pl. N a A -ry A hovor. i -rov m. (zviera)
kocúr -ra pl. N -ri m. (záletník)
kocúr -ra m. 1. pl. N a A -ry A hovor. i -rov ▶ samec mačky: veľký tučný čierny, hrdzavý k.; k. si spokojne pradie; kŕmiť, hladkať kocúra; máme doma mačku a kocúra; Ale čelo zvraštil a žmurkal ani kocúr na sviečku. [P. Hajdúk]; pren. Oči mal ako marcový kocúr. [A. Chudoba] žiadostivé □ Kocúr v čižmách postava z rovnomennej rozprávky 2. pl. N -ri expr. ▶ obyč. starší muž obľubujúci ľúbostné dobrodružstvá; starší záletný muž (často v nadávkach): letní plážoví kocúri sú trochu na posmech; Ani sa nenazdá a bude z neho starý plešatý kocúr, nehanebný strašivták. [P. Dvořák]; Stretli sa im pohľady. Otcov hovoril: Nie je trochu výstredná, syn môj? A on mu odpovedal: Len sa nepretvaruj, starý kocúr. [V. Mináč] ◘ fraz. maškrtný ako kocúr veľmi maškrtný; ozývať sa/priasť ako marcový kocúr dvoriť niekomu; preťahovať sa ako kocúr na priedomí al. priasť ako kocúr byť spokojný; vytrieť niekomu kocúra a) predstihnúť niekoho v niečom b) oklamať niekoho ◘ parem. aj dobrému kocúrovi myš ušmykne ani šikovnému sa vždy všetko nepodarí, každý sa môže pomýliť; [keď] kocúr nie je doma, myši majú hody/bál bez dozoru sa uvoľňuje disciplína ▷ zdrob. ↗ kocúrik; kocúrisko -ka pl. N -ká G -risk s., v sg. i m. zvel.: riadne vypasené k.; lenivý, nenásytný k.; Cez otvor vidno, ako sa tam vyvaľujú kocúriská. [V. Ferko]; Ty kocúrisko, stále nemáš rozum! [M. Švec]
kocúr samec mačky • hypok. murko • zried. máčik (Kukučín)
záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletník • expr. donchuan • hovor. expr. frajer • hovor. pejor.: sukničkár • frajerkár • expr. (starý) kocúr • expr. zried. zásterkár (Vajanský) • iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)
kocúr, -a, mn. č. -y m. samec mačky: túlavý k., strakatý k.; maškrtný ako k.;
pren. o záletnom mužovi: starý k., záletný k.
● čierny k. prebehol cez cestu pre poverčivých znak nešťastia; hovor. vytrieť niekomu k-a vyhrešiť al. nabiť niekoho;
kocúrik, -a, mn. č. -y/-ovia m. zdrob. expr.
kacúr p. kocúr
kocúrik, kocúrisko p. kocúr1
kocúrok p. kocúr2
kocúr1 m. (kacúr) 1. csl samec mačky: Raččej máme kocúra, mačka sa každú chvílu koťí (Brodzany TOP); Kacúr je mocňejší ako mačka (Tek. Trsťany LVI); Náš takí kacúr, šva miši nelape (Brusník REV); Na peci sa vivalovau̯ kocúr (Bánovce n. Bebr.); Naš kocur už bars stari (Torysa SAB) L. bavic śe na kocuri (Rankovce KOŠ) - druh detskej hry; drhnúť kocúra (Mošovce MAR) - dáviť F. darební si jak kocúr (Trakovice HLO) - veľmi si lenivý; ale mu vitrev kocúra! (Lukáčovce HLO) - ale mu dal; choďí ako kocúr okolo horúcej kaši (Rim. Píla RS) - dlho sa na niečo chystá 2. expr. záletný muž: Susedóv Jano je velkí kocúr, každú nodz voladze žbrílá! (Vištuk MOD); kocúrik m. zdrob. k 1: Už aj tot kacúrik miši chitá (Kameňany REV); kocúrisko m. zvel. expr. k 1: Takí jeden čiérní kocúrisko nám chodzí na holubóv (Brestovany TRN)
kocúr2 m. (kacúr) 1. hák na vyťahovanie spadnutého vedra zo studne: kocúr (Žaškov DK) 2. súčasť jarma pre rožný dobytok: kacúr (Rat. Zdychava RS) 3. reťaz na brzdenie voza: Fčéraj sem si v horách naložil celé dva fest metre, ale s teho breha sem dál veru aj kocúra, lebo ináč bich nebil zjel (Skalica) 4. druh hoblíka na žliabkovanie: kocur (Závadka n. Hron. BRE, Zámutov VRN) 5. zastar. nástroj, ktorým sa robili dlhé triesky na svietenie: S kocúrom spravil triesku dlhú aj više metra (Dol. Súča TRČ) 6. veniec spletený z konopnej kúdele: To biu̯ kocúr konopí (Hlboké SEN) 7. vrecko na tabak: Podaj mi toho kocúra s tabakom! (Prievidza) 8. jzsl vin. dlhší viničný prút, ťažeň a. ponechaný pri strihaní viniča : Kocúr na jar ke_ca strihá, sa nechá na deset oček (Jur p. Brat. BRA); Mosel šteki zatĺcit, kocúra zavázat (Modra) b. spolu s hroznom skrútený do venca, ktorým sa zdobil voz na konci oberačiek: kocúr (Pernek MAL); kocúrok m. zdrob. k 8: kocúrki (Skalica)
kocúr m samec mačky: wezmy kocura a odetny mu kusek chwostu (HL 17. st); pes koczura zchowal (BARDEJOV 1683); -í príd: L. hedera terestris: oponka, kocúri wagce (NP 17. st) bot zádušník brečtanovitý Glechoma hederacea P. tpn Cozuran (Kocurany, Kocurice 1113 CDSl)