kobyla -e -býl ž. samica koňa: k. so žriebäťom;
kobylí príd.: k-ie mlieko
kobyla -ly kobýl ž. 1. ▶ samica koňa al. niektorých iných nepárnokopytníkov (napr. tiav): trojročná čistokrvná k.; grošovaná k. majúca svetlú srsť s tmavými škvrnami; plnokrvná arabská k.; počet chovných kobýl; výbeh pre kobyly so žriebätkami; k. sa ožrebila; k. sa splašila; jazdiť na kobyle; kúpiť kobylu □ geogr. Devínska Kobyla štátna prírodná rezervácia na juhu Malých Karpát 2. expr. ▶ neprimerane sa správajúca žena, hlupaňa (obyč. v nadávkach): Klota rozpráva o Nataši a mne sa tak vidí, že jej závidí jej mladosť. O Frantovi ani slova. Kobyla! [L. Ťažký] ◘ fraz. smiať sa/rehotať sa ako kobyla (obyč. o žene) veľmi hlučne sa smiať ◘ parem. darovanej kobyle nepozeraj na zuby nekritizuj darovanú vec; kováčova kobyla a šustrova žena chodia bosé človek a jeho najbližší majú nedostatok toho, čomu sa obyč. profesijne venuje ▷ kobylka1 -ky -liek ž. zdrob.: Mali mladú kobylku, ožrebila sa. [V. Šikula]; kobylôčka1 -ky -čok ž. zdrob. expr.
kobyla samica koňa: plemenná kobyla • pejor. devla (chudá al. stará kobyla)
kobyla, -y, -býl ž. samica koňa: plemenná k., žrebná k.
● Darovanej k-e nepozeraj na zuby (porek.) dar neposudzuj prísne;
kobylí, -ia, -ie príd.: k-ie mlieko;
kobylka1, -y, -liek ž. zdrob. expr. malá al. pekná kobyla
(jedna) kobyla; (bez) kobyly; (ku) kobyle; (vidím) kobylu; (ó) kobyla!; (o) kobyle; (s) kobylou;
(dve) kobyly; (bez) kobýl; (ku) kobylám; (vidím) kobyly; (ó) kobyly!; (o) kobylách; (s) kobylami;