kobalt -u m. kovový chem. prvok, zn. Co;
kobaltový príd.: k-á modrá; k-á bomba na liečebné ožarovanie rádioizotopmi kobaltu
kobalt -tu m.
kobalt -tu m. ⟨nem.⟩ 1. chem. ▶ tvrdý kov striebristomodrej farby s magnetizujúcimi účinkami, využívaný v hutníctve a lekárstve, dôležitý stopový prvok v živých organizmoch, zn. Co cobaltum: kryštály, zlúčeniny, ložiská kobaltu; legovať oceľ kobaltom; ožarovať pacienta kobaltom žiaričom obsahujúcim rádioizotopy kobaltu 2. výtvar. ▶ zlúčenina kobaltu, ktorá sa používa ako tmavomodré farbivo, obyč. na porcelán: k. fialový nejedovaté farbivo používané v maliarstve, fosforečnan kobaltnatý, kobaltová violeť; k. fialový svetlý jedovaté, časom tmavnúce farbivo, arzeničnan kobaltnatý 3. hovor. zried. ▶ tmavomodrá farba: najrôznejšie odtiene modrej, od pruskej cez kobalt až po azúr [I. Kadlečík]; Len kobalt sa usmieva v Liliných očiach s nádejou blankytu a umbra sa skrýva v Lolinom zraku s tichosťou večera. [Š. Žáry]
kobalt -u m. ‹n›
1. chem. sivý, lesklý kovový prvok, súčasť žiaruvzdorných a rýchlorezných ocelí a zliatin, zn. Co
2. odb. zlúčenina kobaltu používaná ako tmavomodré farbivo, najmä na porcelán;
kobaltový príd.: odb. k. žiarič; k-é zliatiny; k-á bomba silný zdroj úzkeho zväzku žiarenia určitého rádioizotopu, používaný najmä v lekárstve; k-á modrá farba blankytnomodrá farba používaná vo všetkých technikách; k-á čerň používaná často vo freskovej maľbe a v keramike; k-á žltá používaná do olejových a akvarelových farieb na maľbu na sklo a porcelán; sklár. k-é sklo modro sfarbené kobaltom;
kobaltovo prísl.
kobalt, -u m. chem. kovový prvok značky Co;
kobaltový príd. obsahujúci kobalt: k-á oceľ, k-é sklo; k-á farba, k-á modrá druh belasej farby; k-á bomba
kobalt [-alt, -ald, -olt] m lat/nem chem kovový prvok dnes značky Co: mosacz gest kobaltem napusstana med (KoB 1666); arsenik pocházy z kowu, z kobaldu; kowati se nedagj wizmut, kobolt, žiwe strjbro (BH 1798); -ový príd: L. kobaltowý kámen (TT 1745) kobalt
kobolt p. kobalt