kožuch -cha pl. N -chy m. 1. ▶ kabát ušitý z pravej, príp. umelej kožušiny al. podšitý pravou, príp. umelou kožušinou: baraní, činčilový, ovčí, norkový, bizamový, perziánový, sobolí k.; k. zo striebornej líšky; pravý, umelý k.; kúpiť si na zimu k.; zababušiť sa do huňatého kožucha; pren. expr. stromy zahalené do bieleho snehového kožucha
2. ▶ zvieracia koža porastená hustou srsťou, kožušina: pes s huňatým kožuchom; mladé srnky mali už zimný k.; pižmoň má hnedočierny k. s dlhou srsťou
◘ fraz. držať sa niekoho, niečoho ako voš kožucha lipnúť na niekom, na niečom; mať sa ako voš v kožuchu veľmi dobre; dostala sa voš do kožucha o niekom nepríjemnom, kto získal niečo veľmi výhodné; nasadiť/pustiť niekomu voš/blchu do kožucha a) znepokojiť, znervózniť niekoho b) urobiť niekomu niečo zlé, zákerné; pustiť/nepustiť si voš/blchu do kožucha spojiť/nespojiť sa s niekým, kto ohrozuje naše záujmy; vyprášiť niekomu kožuch zbiť niekoho ◘ parem. ak Jozef kožuch odkladá, bude dobrá úroda (19. marec); v kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu
▷ kožúšok -ška pl. N -šky, kožuštek -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: vyšívaný baraní k.; obliecť si teplý k.; mačiatko s pruhovaným kožuštekom; V saniach už sedela Lucia v novom bielom kožúšku, takže bola ako kocka cukru. [H. Zelinová]; V chladnom počasí aj [liptovské] ženy nosili kožúšky bez rukávov. [ER 1997]