kožuch -a m.
1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: slovenský k., norkový k.
2. srsť, kožušina: zajac v zimnom k-u
● expr. vyprášiť niekomu k. zbiť ho; pustiť niekomu blchu do k-a znepokojiť ho; → držať sa niekoho, niečoho ako voš k-a;
kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.
kožúšok -ška pl. N -šky, kožuštek -ka pl. N -ky m. zdrob.
kožuch -cha pl. N -chy m. 1. ▶ kabát ušitý z pravej, príp. umelej kožušiny al. podšitý pravou, príp. umelou kožušinou: baraní, činčilový, ovčí, norkový, bizamový, perziánový, sobolí k.; k. zo striebornej líšky; pravý, umelý k.; kúpiť si na zimu k.; zababušiť sa do huňatého kožucha; pren. expr. stromy zahalené do bieleho snehového kožucha 2. ▶ zvieracia koža porastená hustou srsťou, kožušina: pes s huňatým kožuchom; mladé srnky mali už zimný k.; pižmoň má hnedočierny k. s dlhou srsťou ◘ fraz. držať sa niekoho, niečoho ako voš kožucha lipnúť na niekom, na niečom; mať sa ako voš v kožuchu veľmi dobre; dostala sa voš do kožucha o niekom nepríjemnom, kto získal niečo veľmi výhodné; nasadiť/pustiť niekomu voš/blchu do kožucha a) znepokojiť, znervózniť niekoho b) urobiť niekomu niečo zlé, zákerné; pustiť/nepustiť si voš/blchu do kožucha spojiť/nespojiť sa s niekým, kto ohrozuje naše záujmy; vyprášiť niekomu kožuch zbiť niekoho ◘ parem. ak Jozef kožuch odkladá, bude dobrá úroda (19. marec); v kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu ▷ kožúšok -ška pl. N -šky, kožuštek -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: vyšívaný baraní k.; obliecť si teplý k.; mačiatko s pruhovaným kožuštekom; V saniach už sedela Lucia v novom bielom kožúšku, takže bola ako kocka cukru. [H. Zelinová]; V chladnom počasí aj [liptovské] ženy nosili kožúšky bez rukávov. [ER 1997]
kožuch, -a m.
1. teplý kabát ušitý z kožušiny al. kožušinou podšitý: slovenský, perziánový k.
● hovor. vyprášiť niekomu k. nabiť al. poraziť ho;
2. hovor. zvieracia koža porastená srsťou, kožušina, bunda: pes a mačka majú dobrý k., na jeseň k. zajaca a zveri zhustne;
kožuchový príd.;
kožuštek, -a i kožúšok, -ška m. zdrob. expr.;
kožúškový príd.: k. ornament vyšitý al. aplikovaný na kožuchu
kožúšok i kožuštek p. kožuch
kožuštek i kužúšok m. 1. csl expr. menší kožuch: Obleš si kožušok, ňebuďe ťi zima (Rochovce ROŽ); Nékedi také kožúški bívali, tuto to takto bívalo zapaté (Ružindol TRN); Pre dzeci mi daľi ušic take male kožuški (Dl. Lúka BAR) 2. strsl, zsl krátky kožuch bez rukávov, kožušinová vesta: A na robotní ďeň uš tí chlapi nosiľi z oučej vlni nohavice, kabáti a kožuški zasi s kože (Dol. Kubín); Kožušok bou̯ krátki a bez rukávou (Kozí Vrbovok KRU); kožušok (Čičmany ŽIL) 3. sorta zimných jabĺk s hrubšou šupkou, kožovka: kožušťek (Blažovce MAR); kožúšek (Brodské SKA) 4. obyč. mn. č. močiarna rastlina bot. páperník (Eriophorum): kožúški (Rajec ŽIL); kožuški (Vyš. Repaše LVO, Hertník BAR); kožušťek (Opatovce n. Nitr. PDZ) 5. expr. šupa obopínajúca obilné zrno v klase: Už zarno sterči s kožuškoch, budze ho treba kośic (Spiš. Štvrtok LVO)
kužúšok1 p. kožuštek1