kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;
kožušníčka -y -čok ž.;
kožušnícky príd.;
kožušníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. kožušnícky odbor
2. obchod s kožušinami
kožušník -ka pl. N -íci G -kov m.
kožušník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto sa zaoberá spracúvaním kožušín, výrobou a úpravou kožuchov a kožušinových odevov: cech kožušníkov; Odvtedy chodila s líškou na kabáte tetka Oskoruša a každému tvrdila, že si ju kúpila u kožušníka v Bratislave. [D. Dušek]; Kožušníkom dodávali vypracované kože, tzv. usne, garbiari. [VNK 2003] ▷ kožušníčka -ky -čok ž.: namáhavá práca kožušníčok
kožušník odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov • zastar.: blanár • kušnier • grznár
kožušník, -a, mn. č. -ci m. kto vyrába al. predáva kožuchy;
kožušnícky príd.: k. obchod;
kožušníctvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) zamestnanie kožušníka;
2. kožušnícky obchod, predajňa kožušín
kožušník m. remeselník a. zried. vypracúvajúci kože: kožušňík (M. Stankovce TRČ) b. zhotovujúci kožušinové výrobky: kožušňík (Bobrovec LM, V. Bielice TOP, Stupava BRA); kožušník (Lukáčovce HLO); kožušňik (Kys. N. Mesto)
kožešník p. kožušník
kožišnícky p. kožušník
kožušník [-žu-, -že-] m výrobca kožuchov: lisska swug oczas chwalj negwjc, kozussnicy mluwy, že nestogj za nicz (BV 1652); pellio: kozessnjk (FO 1737); blanár, kožussnjk (KS 1763); -ícky príd: od kožišniczkeho czachu (LIKAVA 1608 E)